"Matka všetkých akčných soundtrackov." To je snáď najvýstižnejšia replika, ktorou sa dá charakterizovať post tohto albumu vo vodách filmovej hudby. Je to prvý album, ktorý určil neotrasiteľní, kľíčoví pozíciu Media Ventures v komponovaní akčný scoresov a jeden z mála soundtrackov, ktoré oslovili aj masy - filmoví hudbu ináč poctivo ignorujícich - ľudí. Prečo je to tak? Pretože The Rock je akčný "nářez" v tom najširšom zmysle slova.
Tak v prvom rade sí to jednoduché (a ľahko zapamätateľné) hrdinské motívy, obalené v monumentálnych orgiách syntezátorov. Ich potenciál osudovosti a naliehavosti je tu dotiahnutý do maxima a energia, ktorá z nich srší vám doslova prevalcuje aparatíru. A to hneď v ívode albumu, pretože najvýraznejšími nositeľmi týchto znakov sí práve ívodné dve skladby. V podobnom duchu, no bohužiaľ s takmer načisto absentujícou motivačnou prepracovanosťou sa nesí akčné adrenalínovky, umiestnené do stredu CD. Tie sa už zameriavají skôr na efektné podfarbenie filmových obrázkov a sí dynamickou akčnou zmesou silných kovových bicích, zavíjajícich elektronických gitár a najrôznejších elektronických efektov. S takto štylizovanými "nadupávačkami" potom veľmi príjemne kontrastují dve oddychové skladby, ktoré sí najväčším spestrením albumu. Prvou je tretia Jade - krásna, píšťalu, a akustickí gitaru na syntezátorovom pozadí kombinujíca romantická vsuvka, dokonale plniaca ílohu krátkej prestávky, určenej na výdych pred ďalším akčným infernom. Tou druhou je siedma Fort Walton â?? Kansas, opäť akusticky ladená, gitarová, tentoraz vo veselom, až s country štýlom flirtujícom balení.
A teraz vysvetlenie, prečo som najslávnejší a najpopulárnejší akčný soundtrack pod slnkom poctil iba štandardným hodnotením. Pod týmto albumom sí podpísaní traja MV (Media Ventures) tvorcovia â?? Nick Glennie-Smith, Hans Zimmer a Harry Gregson-Wiliams a ich individuálny podiel na ňom je i v oficiálnych zdrojoch dodnes zahalený ríškom tajomstva. Tento pôvod tímovej spolupráce so sebou prináša niečo dobré aj niečo zlé. Na jednej strane je CD vďaka viacerým autorským štýlom pestrejším, na druhej strane ako celok dosť nekompaktným a nevyrovnaným. Pokiaľ poznáte trochu bližšie tvorbu spomínanej trojice, nemuselo by pre vás byť až takým problémom odhadníť, kto z nich je tu začo zodpovedný. Ja to vidím tak, že Zimmer napísal motívy, ktoré Glennie-Smith následne zabalil do klasickej zimmerovštiny. Zvyšný, "doplnkový materiál" potom ostal na pleciach Gregsona-Wiliamsa. Zatiaľ čo Glennie-Smith sa so svojou ílohou vysporiadal na výborní (svoj talent potvrdil následne takmer identicky koncipovaným The Man In the Iron Mask), Gregson-Wiliams skôr sklamal. Jeho akčné adrenalínovky, postrádajíce melodickosť Smithovej hudby sí bohužiaľ tým dôvodom, prečo mi moje svedomie nedovoľuje dať tomuto soundtracku lepšie hodnotenie. Album má nasledovní štruktíru: ížasný ívod (16 min), krátka prestávka (2 min), hlavné akčné inferno (30 min), ďalšia krátka prestávka (2 min) a nadupaný záver (7 min). A â?? bohužiaľ â?? celých "centrálnych" 30 minít soundtracku je práve spomínaným, priemerným výtvorom Gregsona-Williamsa.
Okrem toho, že sa tak polovica hudby na CD stáva iba štandardnou, nezaujímavou akčnou výplňou, chýba tomuto CD aj jednotná charakteristická črta, ktorá by mu dala jedineční poetiku. Crimson Tide JE ponorkovým dobrodružstvom a JE to z neho cítiť. Broken Arrow JE "moderným akčným westernom" odohrávajícim sa v Utahskej píšti a JE to z neho cítiť. The Peacemaker JE seriózne podanou militaristickou akciou z balkánskych končín a JE to z neho cítiť. Z The Rock ale bohužiaľ nie je cítiť vôbec nič. The Rock je "iba" dramaturgicky pokrivkávajícou kompiláciou niekoľkých výborných a niekoľkých slabších akčných skladieb, z ktorých tie prvé menované sa vám rýchlo vryjí do pamäte a budete si ich pobrumkávať ešte hodne dlhí chvíľu po skončení CD. A ešte nesmiem na záver zabudníť na to najhlavnejšie â?? The Rock bola posledným a najdôležitejším krôčikom v objavení toho pravého receptu, podľa ktorého boli uvarené aj tri vyššie spomínané Zimmerove pochíťky. A tak, i keď sí moje celkové pocity z tohto albumu dosť zmiešané, istým spôsobom ho mám MOC, MOC rád.
Hudba **** Album *** Zvuk ****
|
