Na úvod
"Hardcore soundtrackofília"
Filmová hudba nie je iba niečím, čo podfarbuje filmové obrázky.
Aspoň nie pre každého. Pre niektorých totiž dokáže byť tou
najzrozumiteľnejšou, najbližšou a na emócie najbohatšou formou
umenia. A to nehovorím iba o tých, ktorí si ňou pripomínajú
zážitok z kina, ale hlavne o tých, ktorí takmer nepoznajú
význam slovíčka "film" a doma pritom skladujú stovky
soundtrackov. Keď im poviete akýkoľvek názov filmu, tým prvým,
čo sa im v spoitosti s ním vybaví, je autor hudby. A keď sa
takéhoto "soundtrackofila" spýtate, kto v inkriminovanom filme
hral, spýta sa vás na aký nástroj a vymenuje vám desiatky
ďalších filmov z autorovej filmografie. Áno, aj takí jedinci sú
medzi nami - a minimálne desiati sa práve v tomto momente
nachádzajú niekde v uživateľskom záhlaví tohto webu.
Svet hudobných tónov sa rozdeľuje na
dva vesmíry: "normálnu hudbu" a hudbu filmovú
 Zdá sa vám označenie filmovej hudby za samostatný hudobný žáner
prehnaný? Potom vedzte, že ona je v skutočnosti niečím ešte
väčším. Pretože rovnako ako "normálna hudba", aj tá filmová
pozostáva z hneď niekoľkých žánrov a stáva sa samostatne
fungujúcim vesmírom tej najširšej plejády emócií. Tiež v nej
nájdete gíčové i umelecky hodnotné diela, tiež v nej nájdete
elektronické i akustické (orchestrálne) kompozície a tiež v nej
nájdete nehu a romantiku i chaos a adrenalínové úlety. A práve
pre túto formálnu i obsahovú roznorodosť sa dá filmová hudba
označiť za rovnako veľký vesmír ako hudba "normálna".
Kedysi a dnes
 Filmová hudba tu bola od počiatku zvukového filmu. Na plátne sa
mihali čiernobiele obrázky Chaplina a za plátnom sedel
klavirista. V momente nástupu pokročilejšej zvukovej techniky
však vstúpili na pľac prví profesionálni skladatelia a filmová
hudba začala byť niečím viac, než len doprovodnou kulisou k
žiarivkou presvietenému celuloidu. Miklós Rózsa, Elmer
Bernstein, Bernard Herrmann a ďalší, dodali v štyridsiatych a
päťdesiatych rokoch pojmu filmová hudba úplne nový rozmer. Ich
kompozície začali vychádzať na gramoplatniach a stali sa jednou
z novodobých foriem hudobného umenia. Ako výroba filmov čo do
počtu vzrastlala, vzrastal aj dopyt po skladateľoch a ich
soundtrackoch... Dnes sa už dá filmová hudba označiť za fenomén.
Soundtracky vychádzajú jeden za druhým a staršie klasiky
vychádzajú v nových, remastrovaných edíciách. Zatiaľ najväčší
komerčný úspech zaznamenal Titanic Jamesa Hornera,
ktorého sa celosvetovo predalo vyše 20 miliónov výliskov. A
práve vďaka nemu a tiež zopár ďalším hitovkám ako Statočné
srdce alebo Posledný mohikán sa v deväťdesiatych
rokoch stal obchod s filmovou hudbou výnosným biznisom. Toto
skomerčnenie však so sebou prinieslo aj zopár úskalí. Časy sa
zmenili... a vášeň a oddanosť "herrmannovcov" k skladaniu
filmovej hudby boli zatienené honbou za ziskom. Väčšina
súčasných skladateľov už funguje ako na bežiacom páse a svoju
prácu berie mechanicky, ako nevyhnutnosť pre uživenie svojej rodiny.
Keďže však so súčasnou "pokrokovou dobou" zlenivelo mierne i
poslucháčove ucho, (takmer) nikomu to nejak zvlášť nevadí.
Prečo sú niektoré soundtracky tak
krátke?
Filmová hudba, ktorú počúvate zo zakúpených CD, väčšinou nie je
presne tou, ktorá sa nahrávala pred plátnom, za účelom
podfarbenia filmových scén. Tá bola totiž nahrávaná pre
filmového producenta, ktorý si za ňu zaplatil jej autorovi a
ktorý ju následne umiestnil do svojej snímky. Hudba, ktorú
počúvate z originálnych soundtrackov, je spravidla nahrávaná
dodatočne, špeciálne pre účely šírenia na hudobnom trhu. Autorské práva na ňu
spadajú do rúk hudobného vydavateľstva a to si musí zaplatiť
jednak koncertnú sálu, jednak jej technické vybavenie
(požiadavky bývajú rôznorodé) a predovšetkým samotných
hudobníkov. A práve vďaka týmto, finančne náročným elementom sa
často musíme trápiť s posluchmi 30 minútových CD. Každá minúta
orchestra, sediaceho v sále stojí obrovské peniaze (cca $50 000 USD na deň!) a nie každé
vydavateľstvo je ochotné investovať do nahratia soundtracku toľké
peniaze. Pretože hoci sú soundtracky čoraz populárnejšie a tie
najúspešnejšie z nich dokážu zarobiť milióny, z všeobecného
hľadiska ide ešte stále o finančne menej zaujímavý obchod než je
tomu pri Madonne alebo Rolling Stones.
Čo je to "Score"?
 Týmto
magickým anglickým slovíčkom sa označuje orchestrálna filmová
hudba. K niektorým snímkam totiž vychádzajú dva soundtracky
- jeden obsahujúci pesničky z filmu + pesničky "inšpirované
filmom" a druhý nazvaný väčšinou "Original Motion
Picture Score", obsahujúci práve pôvodnú orchestrálnu
hudbu. Ale pozor! Pokiaľ vyjde k filmu iba soundtrack s orchestrálnou
hudbou, nemusí byť zákonite avizovaný ako "Original
Motion Picture Score" a môže byť nazvaný proste
"Original
Motion Picture Soundtrack" (čo sa vo vyššie uvedenom
prípade používa pri pesničkovom albume). Polopatisticky povedané
a zhrnuté: Slovíčko "Score" slúži vo svete soundtrackov na
rozlíšenie pesničkových a orchestrálnych albumov.
Ako príklad môžte
vidieť na obázkoch odlišné vydania soundtracku k filmu "Mission:
Impossible 2" - vľavo pesničkový "Music From And Inspired By"
a vpravo Zimmerova orchestrálka "Original Motion Picture
Score".
Čo je to "Bootleg"?
Hudba
z niektorých filmov nebola oficiálne nikdy vydaná (alebo bola
vydaná iba vo veľmi krátkej dĺžke), a tak sa snaživí soundtrackári
angažujú vo výrobe tzv. bootlegov. Hudbu sťahujú a na
parametre CD-čiek konvertujú väčšinou z DVD-čiek alebo rôznych
iných - pre obyčajného smrtelníka väčšinou nedostupných - filmových
zdrojov. Kvalita zvuku býva rôznorodá, názvy skladieb sú vymyslené
a kvalita grafického spracovania bookletu závisí od snahy a
fantázie toho-ktorého "bootlegára". Všetky bootlegy
sú samozrejme čiernym biznisom, pretože ich "kompilátori"
nemajú na kšeftovanie s príslušnou hudbou autorské práva. Ceny
bootlegov sa pohybujú od $20 USD hore a k dostaniu sú
na soundtrackových aukciách typu e-BAY,
prípadne v niektorých špecializovaných soundtrackových e-shopoch
(napr. ScreenArchives).
Asi
najznámejším a najdiskutovanejším bootlegom je Silvestriho
Predator. Hoci je považovaný za jedno z jeho najlepších
diel, oficiálne ho ešte nikdy nikto nevydal!
Čo je to
"Promo"?
Tzv.
promotion releases sú vydania, ktorými väčšinou mladí
a ešte neznámi skladatelia propagujú svoje
diela, aby sa dostali do podvedomia producentov a režisérov
a získali tak zaujímavejšie (a lukratívnejšie) objednávky. Niesú
nahrávané prestížnymi orchestrami, ale sú - podobne ako bootlegy
- zmastrované z rôznych filmových materiálov. Vydávajú sa v
limitovaných nákladoch, väčšinou od 500 do 3000 ks a objednať
sa dajú v špecializovaných soundtrackových e-shopoch. Východzia cena sa pohybuje v rozmedzí
$20-30 USD, no časom, keď sa kolekcia rozoberie, stúpa zberateľská
hodnota týchto CD k závratným výšinám (hlavne pokiaľ ide
o staršie promo vtedy ešte neznámeho, no dnes už prstížneho
skladateľa...). Najväčším promo skladateľom súčasnosti
je John Debney, ktorého väčšina (!!!) soundtrackov vyšla iba
v takejto podobe. Nie je síce neznámym tvorcom a práve naopak
sa čoraz viac približuje k hollywoodskej špičke, no väčšinou
komponuje hudbu k nie veľmi úspešným filmom, čo je pre hudobné
vydavateľstvá príliš riskantná investícia (oficiálne nahratie
orchestrálneho soundtracku napr. Londýnskym symfonickým orchestrom
je naozaj VEĽMI drahá záležitosť).
|