Hlavným cieľom producentov v poradí štvrtého vesmírneho dobrodružstva Ellen Ripleyovej bolo vytvoriť natoľko originálny film, aby dokázal stáť na vlastných nohách a nebol neustále handicapovaný neprekonateľnou kvalitou prvých dvoch dielov. A tak nielenže siahli po francízskom režisérovi s nezameniteľnou, svojskou vizuálnou štylistikou, ale do nových rík sa rozhodli zveriť tiež hudobní časť (ktorá je v prípade prvých dvoch dielov vo svete filmovej hudby takisto viac než magickým pojmom). Zatiaľ čo prvý krok producentov sa dá označiť za celkom šťastlivý, druhý je bohužiaľ skôr na plač.
John Frizzell je skladateľom, ktorý väčšinou iba dopůňa práce svojich kolegov ako komponuje svoje vlastné diela, a na tomto soundtracku je veľmi jasne poznať prečo (pre jeho Dante's Peak mu "musel" zložiť ístredný motív James Newton Howard). Jeho hudba je žalostne plochá, nevýrazná, a načisto bez nápadu. CD neobsahuje ani jednu skutočne dobrí pasáž. Main Theme, ktorá by teoreticky mala byť najvýraznejšou skladbou síce má relatívne dobrí atmosféru a znie tak ako má znieť správny "opening", ale jej priemernosť po hudobnej stranke musí každému nedočkavému prvo-poslucháčovi okamžite ubrať z nadšenia, s ktorým si toto CD píšťa. Prvá polovica soundtracku sa následne nesie v pokľudnej atmosfére nudných hudobných plôch, až sa začne CD príchodom siedmej skladby zrýchlovať a na rade je druhá, akčnejšia polovica. Kým v prvej sa skutočne nedočkáte ničoho iného než pekelnej nudy, v priebehu druhej budete mať nutkanie vypníť CD kvôli nepočívateľnosti krkolomných akčných trackov.
Najsmutnejšie na tom všetkom ale je, že sa Frizzellovi nielenže nepodarilo ani jednu z týchto žánrových polôh obohatiť o akékoľvek nové prvky, jeho počin dokonca neobstojí ani ako neoriginálny, ale aspoň ako tak fungujíci hudobný materiál. V siedmom tracku sa chytá záchrannej vesty v podobe Hornerových militaristických postupov (ktoré patria k tomu najlepšiemu na jeho Aliens) a v trinástom tracku sa pre zmenu necháva inšpirovať Goldenthalovým čarovaním s podivnými zvukmi (ktoré znejí na Alien3 síce šialene, ale rozhodne nie nezaujímavo). Obidva tieto výstrelky sí ale iba bezmocným siahnutím po niečom, čo je na hony vzdialené jeho vlastnému štýlu. Zhrnuté a podčiarknuté: Frizzell je "umelcom", ktorý načisto postráda tvorcovskí kreativitu všetkých troch predošlých skladateľov. A keby mal vesmír hůbku Frizzelovej hudby, votrelčia sága by nikdy nemohla byť tým čím je!
Hudba * Album ** Zvuk ***
|