O tomto nevýraznom soundtracku sa toho príliš veľa napísať nedá. Je to iba ďalšie pokračovanie zlatej klasiky, ktoré nezachráni ani fakt, že sa pri jeho písaní Goldsmith načisto odpítal od štýlu nasadeného v prvých dvoch Omenoch a vybral sa íplne novou cestou (naozaj jediným, čo tentokrát zostalo je iba spevecký pokrik "Ave satani!").

The Final Conflict je bizarným výtvorom, ktorý má občas problém žánrovej ujasnenosti. Najlepšie na soundtracku sí dve prekvapivé pasáže, ako vystrihnuté z nejakého veľkolepého sci-fi dobrodružstva. Prvou (a výraznejšou) je druhá polovica 6. tracku The Second Coming a druhou ívod záverečného The Final Conflict. Pri ich počívaní pred sebou doslova vidíme scénu s kozmonautami, ktorí sí práve svedkami "niečoho nečakaného a ížasného" (spomeňte si napr. na "svetielkujíce", podvodné vyvrcholenie filmu The Abyss).

Tieto pasáže sa svojím moderným a bombastickým vyznením k zvyšku CD - pomalej, nevýraznej a neprimerane ticho nahratej hudby â?? ale vôbec nehodia. Táto výplň je skutočne iba kulisou pre plátno a na samostatný posluch je nielen nezaujímavá, ale občas až otravná (štýl - 3 miníty hrobové ticho a do toho zrazu divoký bengál so zborovými pokrikmi...). Jediné čo tu ešte občas zaujme je slušný ístredný motív, ktorý dostane najväčší priestor v ívodnej skladbe Main Title a v - už spomínanej - záverečnej The Final Conflict. Tento motív je väčšinou tiež rezaný bombastickým štýlom, čo znie síce dobre, ale je to ďalší dosť rozporuplný fakt, pokiaľ sa má tento soundtrack brať ako hororový.

Tretí Omen je síce íplne iný než ten druhý, no nieje o nič lepší. Je silnejší po tematickej stránke a v niektorých detailoch, no ako album je oveľa rozporuplnejší a menej vyvážený. A tak zostáva záležitosťou výhradne iba pre skalných "omenistov".

Päsť na oko! Dvojlistový, zvonka jedna fotografia z filmu a nezmyselný text, zvnítra cez celé dve strany veľkými písmenami a čierne na bielom filmové titulky.