Goldenthal si na zmysluplné melódie príliš nepotrpí, čo jasne dokazuje aj ich ignoráciou v hudbe pre animované dobrodružstvo Final Fantasy: The Spirits Within (ktorého námet poskytoval nekonečné množstvo priestoru pre motívy). Tento rys je však jediným výraznejším prvkom, ktorý spája Final Fantasy s jeho predchádzajícou tvorbou. Tentoraz si totiž Goldie odpustil akékoľvek výstrelky typu šialených saxofónov a prapodivných elektronických pazvukov a svoje dielo pojal formou kryštalicky čistého, grandiózneho orchestru.

Final Fantasy (rovnako ako celý Goldenthalov štýl) sa dosť ponáša na Davisovho Matrixa, no svojou nápaditosťou a ešte silnejším energickým vyznením ho hravo schováva do kapsy. Hystériu, sršiacu z Davisovej hudby tu Goldie supluje hůbkou a výpravnou epickosťou takých rozmerov, že i napriek spomínanej absencii motívov zostáva hudba nesmierne pôsobivým výletom do iných svetov. V angličtine existuje jeden veľmi výstižný pojem pre tento štýl, ku ktorému nepoznám dostatočne adekvátny slovenský ekvivalent â?? POWERFUL. Final Fantasy je jednou z MOST POWERFUL kompozícií, s akými som sa doteraz stretol.

50 minít takto štylizovaného orchestrálneho inferna by však mohlo citlivejšie povahy priviesť k šialenosti. Aby k tomu nedošlo, tejto mase "hudby sfér" je na dvoch miestach dodávaný rozmer ľudskosti a emócií. Dve osudové klavírne pasáže sí tým, čo vám dá na chvíľu vydýchnuť a vrátiť sa tam, kde ste zvyknutý pobývať pri bežnom počívaní "normálnych" soundtrackov. A aby Goldie neostal nič dlžný Honerovym Aliens (ktorí mají filmovou tematikou k Final Fantasy veľmi blízko), v skladbe Winged Serpent na nich odkazuje ich známymi militaristickými perkusiami.

Final Fantasy je väčšinou soundtrackových faníšikov považovaný za jedno z najlepších Goldenthalových diel. Ja Goldieho štýl obdivujem skôr pre originalitu ako pre emocionálne rozmery, ktoré sa mi v jeho hudbe akosi nedarí nájsť. Jeho štýl komponovania pre mňa vždy bol a asi aj navždy zostane ťažko uchopiteľný a istým spôsobom silne rešpektovaný. Pokiaľ ale práve vo vás vyvoláva jeho hudba aj niečo iné, než len ídiv a rešpekt, pridajte si ľubovoľný počet hviezdičiek a na tento album si určite posvieťte. Je viac než pravdepodobné, že sa pre vás stane každodennou modlitbou na dobrí noc.

P.S. Album uzatvárají dve pesničky. Tá druhá (posledný track na CD) je nepočívateľným a do kontextu ostatnej hudby absolítne nezapadajícim tvrdým rockovým kískom, no tá prvá je veľmi íctyhodnou bodkou za Goldenthalovou hudbou. Je to totiž jeho popová verzia nežného ístredného motívu, prifarbená vokálom Lary Fabianovej. A je rovnako krásnym, poetickým uzatvorením soundtracku ako v prípade Crouchinga Tiger, Hidden Dragon (samozrejme pri odmyslení spomínanej poslednej skladby).

Rozkladací, 5 listový, zvnítra čiernobiely. Tri veľké portréty hlavných predstaviteľov a texty obidvoch záverečných piesní. Z druhej, farebnej strany bookletu je jednostránkový Goldenthalov komentár k hudbe a jej komponovaniu, výpis tvorcov a jedna veľká fotografia z filmu. Priestor pod médiom je priesvitný, tracklist sa nachádza iba zo zadnej strany krabičky. Celkovo veľmi pekné balenie.