Studený pot pesimizmu ma zalial vo chvíli, keď som sa dozvedel, že hudbu k jednému z najväčších filmových dobrodružstiev začiatku nového storočia bude skladať Howard Shore. Skladateľ, ktorého 80% filmografie predstavují nemelodické, minimalistické depresárne, použiteľné výhradne ako atmosferické (poväčšine thrillerové) sprievody k filmovým obrázkom. A tento skladateľ mal skomponovať monumentálnu výpravní orchestrálnu kulisu s motivickou prepracovanosťou, nevyhnutnou pre charakterizáciu postáv a čeladí Tolkienovského sveta Stredozeme... Ako sa so svojou ílohou vysporiadal? Howard Shore zložil hudbu, ktorá je dokonale monumentálna a výpravná a ktorá tiež nepostráda natoľko chytľavé motívy, že máte pocit, akoby ste ich už odniekiaľ poznali.
Všade prítomné mohutné chorály a conanovské výpravné pasáže s dunivými nárazmi perkusií (At the Sign of the Prancing Pony, A Knife in the Dark, Amon Hen) - to sí dva hlavné elementy, ktoré vám uviaznu v pamäti ako najcharakteristickejšie črty tohto soundtracku. Ich energické vyznenie v osídlach gigantického London Philharmonic orchestra je naozaj íchvatné. Formálne zafarbenie hudby je výrazne temnejšieho, "goldenthalovského" charakteru, pričom Shorov obdiv Goldenthalovho štýlu sa dá jasne vycítiť tiež v niektorých konkrétnych pasážach (vokály v A Knife in the Dark v štýle Goldieho "agnus dei" alebo pribrzdenie rozbehnutého orchestra dizharmonickými trubkami v 8. skladbe Fligt to the Ford).
Do masy monumentálnych orchestrálnych orgií je občas zakomponovaný jeden z motívov, ktorý predstavuje buď hrdinské vyvrcholenie veľkolepej akcie (The Bridge of Khazad Dum), alebo príjemné oddychové uvolnenie po divokej bírke. Toto uvolňovanie napätia je nám však - rovnako ako aj spríjemňovanie posluchu chytľavými motívmi - servírované dosť poskromne, čím je iba umocňovaný jeho význam. Plní dve veľmi dôležité ílohy: V prvom rade slíži ako oddychová pauza pre poslucháčove uši (občas padne naozaj vhod!) a v druhom dodáva mase temnej orchestrálnej kulisy rozmer poetickosti a svet hrôzy osvetluje nádychom rozprávkovej fantasy.
S pojmom "rozprávka" však treba v tomto prípade zaobchádzať opatrne - klasických okamihov radosti a šťastia budete totiž poctivo ušetrení. Jedinou skladbou, ktorá sa dá označiť za veselí, je hneď druhá, roztomilá Concerning Hobbits, v ktorej nám je s komickým nádychom predstavované najsympatickejšie plemeno Tolkienovskej Stredozeme, hobiti. Zvyšok "svetlejšej" hudby už pozostáva skôr z poetickej síhry početného sláčikového orchestra s píšťalou, detskými zbormi, alebo... vokálmi Enye. Jej zaangažovanie sa síce na jednu stranu dá označiť za čisto komerčný ťah a všetci milovníci Tolkiena ako kultu s veľkým "K" budí v rozpakoch, no z hľadiska funkčnosti v hudbe sa jej prítomnosti nedá vôbec nič vytkníť. Síhra jej vokálov s orchestrom je dokonalá a spomínaná poetickosť hudby dostáva najväčšieho rozmeru práve vďaka nej. Z CD zaznie dva razy. Prvý krát v desiatej skladbe, kde predstaví svoj romantický motív Aníron (Theme for Aragorn and Arwen) a druhý krát v jej čisto autorskom, posledom tracku May it Be.
Pokiaľ sa dá Shoreho SPOLOČENSTVU PRSTEŇA niečo vytkníť, je to v prvom rade jeho formálna konzervatívnosť. V jeho hudbe totiž nenájdete žiadne inovatívne prvky a tento soundtrack nie je vôbec ničím originálny, prevratný ani výnimočný (čo Goldenthalov Final Fantasy rozhodne je). No a za druhé je to tiež fakt, že Shore mohol predsa len trochu viacej vyťažiť z motívov, ktoré by posluch spravili trochu pestrejším (viz. Williamsova prvá epizóda Star Wars). Táto výtka však do značnej miery pramení z mojej poslucháčskej pohodlnosti a pokiaľ vám vyhovuje posluch, pri ktorom vám nie je servírované všetko z tácky priamo do íst, s kľudom ju ignorujte.
Shoreho SPOLOČENSTVO PRSTEŇA síce nie je tak pestré, ako by mohlo byť a ani neprináša do vôd filmovej hudby nič nové, no zároveň sa na nič nehrá a v ambíciách, ktoré si stavia, nezlyháva ani v jednom bode. Je to prvotriedna filmová hudba, ktorej nechýba ani veľkofilmová bombastičnosť a dravosť, ani poetika a duchovné vnítro. A tiež je to hudba, ktorá sa vyznačuje veľmi bohatou orchestrálnou prepracovanosťou, svedčiacou o mimoriadnej vyzretosti a obrovskej profesionalite jej autora.
Hudba **** Album ***** Zvuk ****
|