Hneď pri prvom zhliadnutí filmu ma v ívodných titulkoch zaujala exotická, ťažko zaraditeľná hudba, kombinujíca šamanské rytmy s modernými elektronickými prvkami a bizarným vokálom. Tušil som že asi nepôjde o dielko Burwella, ktorý robil do filmu hudbu, no i napriek tomu som si (s rizikom, že Burwellov poddiel na CD bude íplne iného charakteru) na soundtrack posvietil.

Spomínaná skladba (She Began to Lie) zaznie hneď v ívode CD a je nasledovaná ďalšími tromi piesňami. Hoci s nimi nemá Burwell vôbec nič spoločné, stoja za zmienku minimálne preto, že boli upravené špeciálne pre film a stali sa tak jeho neodmysliteľnou síčasťou. Režisér Simon West chcel do niektorých scén vkomponovať pop, charakteristický pre dejisko filmu (juh USA), no zároveň nechcel skůznuť do konvenčných postupov a chcel prísť s niečím originálnym. Preto požiadal hudobníka Grega Hale Jonesa, venujíceho sa exotickému štýlu "Negro spirituals", aby vybrané klasické bluesové skladby z 30. rokov zremixoval s modernými synterzátorovými prvkami. Výsledok je bizarnou zmodernizovanou vzpomienkou na staré časy juhoamerických dôb kukluxklanov a vo filme zohrávají rovnako veľkí rolu, ako Burwellove score. Ale teraz už niečo k nemu.

Pre Burwella sa West rozhodol po vypočutí si jeho Farga a Conspiracy Theory. A práve v skůbení napínavého minimalistického štýlu (Fargo) s väčšími orchestrálnym postupmi (Conspiracy Theory) uvidel ideálne hudobné riešenie pre jeho film. Väčšina Burwellovej thrillerovej hudby stojí predovštkým na klasickom orchestri v štýle Howarda Shora â?? nejasné a neuhraničivé "melódie", množstvo smítku, depresie a pocitu beznádeje. K navodeniu špecifickejšej atmosféry si Burwell tentoraz vybral grungové gitary, občas použil jemné syntezátorové vsuvky a občas tiež hudbu zdynamičnil rytmikou v štýle jeho Corruptora (v podstate ide o niečo podobné, ako použil James Newton Howard v jeho majstrovskom Unbreakable). Akčnejší a naliehavejší ráz naberá hudba až v poslednej tretine (tracky 13-15), kde sa dočkáme i typicky Shorovského, strašidelného výzgania a škrípania (hlavný prvok v jeho nepočívateľnej depresárni Seven). Tu je orchester hnaný pomocou silnejších perkusií a bicích v stupňujícich sa slučkách až k veľkému finále. A po ňom, v závere Burwellovho score zaznejí v osídlach depresívneho ístredného motívu braveheartovské dudy, symbolizujíce pyrhovo víťazstvo a tému vojenskej cti.

Posledné tri skladby sí, rovnako ako štyri ívodné opäť z íplne iného sídka. Osemnásta O Fortuna je klasickou verziou Orffovej Carminy Burany, nahranej Slovenským filharmonickým orchestrom (!), devätnásta je Westovou obľíbenou zvončekovou melódiou z jeho destkej hracej skrinky (!!) a záverečný track je íchylným diskotékovým remixom ívodnej skladby She Began to Lie, ktorý nebol vo filme vôbec použitý (!!!).

Takže zhruba v takejto zostave hudobných štýlov vás zahrnie obsah tohto soundtracku. Je to CD, ktoré nevyhovie na 100% ani skalnému score fandovi, ani bežnému smrteľníkovi. OST fanda bude musieť preskakovať prvé štyri tracky a nešťastník smrteľník si naopak neužije ničoho iného než ich. Ja robím pri posluchu tohto CD tak trochu kompromis. Na začiatok si pustím ívodní exotiku, ktorí považujem za hlavný magnet CD, po ňom sa nechám depresiť Burwellovým orchestrom a na záver zakončím posluch Carminou Buranou. A aké pocity to vo mne vlastne všetko vyvoláva? Má to svoj štýl, má to atmosféru, no zároveň nejde o nič, čo by som si chcel pustiť viac ako raz-dva razy do mesiaca. Skrátka iba slušná, ničím výnimočná, štandardná depka - podstatne zaujímavejšia než Shorove The Silence of the Lambs a podstatne fádnejšia než Howardov skvelý Unbreakable.

Rozkladací, trojlistový, kompletne farebný. Fotografie s portrétmi hercov, tracklist a základné ídaje + text režiséra Westa o tom, prečo si vybral Revella, čo ho viedlo k syntezátorovej remixácii klasických skladieb a kto ju preňho robil (všetko som v krátkosti spomenul v recenzii). Po všetkých stránkach veľmi pekne a dôkladne prevedný ako booklet, tak i kompletný dizajn celého CD (priestor pod médiom je priesvitný).