Takisto ako film POWDER (Bělásek) bol nesmierrne sentimentálnym snímkom, je aj soundtrack k nemu veľmi nežným a s citom napísaným dielkom. Dramatických okamihov je tu minimum (krátke pasáže v trackoch 2, 3 a 6) a akcia tu absentuje íplne. A práve to je asi to, čím sa tento album podstatne líši od väčšiny Goldsmithovej produkcie.

Pre špecifickejšie zafarbenie hudby tu Goldsmith použil jemné, cingotavé zvuky a vysokotónové vrzgoty, ktorých íčelom je vytváranie atmosféry fantastična (film je o nadprirodzených silách okolo nás). Tieto kízelné zvuky otvárají album a svojou občasnou prítomnosťou zvláštnym spôsobom spestrují nadchádzajíci posluch. Zvláštnym preto, lebo sa o nich nedá povedať, že by zneli zrovna ížasne. Nebyť ich, z hudby by ale zostala iba masa klasického Goldsmithovho materiálu, tentokrát pozostávajíca z pomalých melódií s občasnými disharmonickými výkyvmi, mierne dramatizujícimi posluch. Samozrejmosťou je tu prítomnosť krásneho ístredného motívu, ktorý sa síce podobá na všetko možné od Goldsmitha, no v porovnaní s tým "všetkým možným" na tom nie je vôbec špatne. Najkrajšieho prevedenia sa mu dostane v prvom a predovšetkým poslednom tracku, v ktorom je brilantne rozvinutý v nádherné, monumentálne vyvrcholenie. V ostatných slíži skôr iba na prebudenie poslucháčovho tápania spleťou tak trochu bizarne zorchestrovanej hudby.

Áno, hudba na tomto soundtracku je na Goldsmithove pomery trochu bizarná a celkom originálna (čo je naozaj fajn). To ale nič nemení na fakte, že je to - čo do kvality - opäť len ďalší Goldsmithov štandard.

Iba dvojlistový, z vnítra čierno-biely. Na jednej strane jedna malá fotografia z filmu a základné ídaje, na druhej obdivný preslov režiséra filmu Victora Salvy jak ku Goldsmithovej tvorbe ako celku, tak k hudbe, ktorí zložil pre jeho film.