Rovnako ako je Piáno nekonvenčný film, je aj soundtrack z neho pomerne nekonvenčným kískom. Klasické orchhestrálne pasáže sí tu iba výnimkou, uberá sa skôr smerom k minimalizmu. Dominantným prvkom je samozrejme klavír, ktorý (väčšinou o samote) prednáša komplikované a hlboké motívy. Vášeň, ktorá z týchto skladieb vyžaruje, neobsahuje ani náznak sentimentu, na ktorý sme zvyknutý napr. z Hornerových diel (a ktorý ja osobne milujem). Najjasnejším rozdielom medzi týmito dvoma štýlmi je už rýchlosť prednesu. Zatiaľ čo Horner (ale nie len on) uprednostňuje skôr pomalšie tempo, Nyman umocňuje vyznenie svojich zložitých motívov tempom podstatne rýchlejším. Jedinou kľudnejšou a nežnejšou skladbou je deviata The Scent of Love (automaticky sa stala jednou z mojich najobľíbeneších :). Čo sa týka známej ístrednej témy Piána, tá zaznie z CD zhruba v desať minutových intervaloch, celkom päťkrát.

Druhým najfrekventovanejším nástrojom na albume sí husle, ktoré občas taktiež dostaní priestor na samostaný prednes. Inokedy tvoria buď doprovod kí klavírovým partom, alebo sí hlavnou hudobnou zložkou orchestrálnych pasáží. Nie príliš častý, ale zato výrazný priestor dostaní aj trubky, ktoré mají na svedomí celý 5. track Here to There. Ten predstavuje šialené harašenie niekoľkých samostatných trubiek naraz. Priznám sa, že som bol dosť prekvapený, čo všetko sa dá s týmto nástrojom vytvoriť, no na druhí stranu musím priznať, že sa mi tento track páči najmenej z celého CD.

Prejdime ale k soundtracku ako k celku, ktorý je podľa mňa najväčším kameňom írazu. Ako striedají skladby jedna druhí, mení sa neustále aj vyznenie emocionálneho podtextu (čo by samo o sebe ešte nemuselo byť na škodu veci). Problém je však v tom, že tých (dosť ťažko stráviteľných) 57 minít nemá ani začiatok ani koniec, nemá ani hlavu ani pätu. Je to mix skladieb, ktoré síce mají isté spoločné črty, no vedí od nikiaľ nikam. Niekomu to možno vadiť nebude, niekto si na CD nejaký ten vnítorný vývin nájde a bude navísosť spokojný. Ja však budem po zhrnutí všetkých dojmov vždy považovať tento soundtrack za dielo, ktoré kvôli svojej formálnej konzervatívnosti a náročnosti nie je pre klasického soundtrackového fandu príliš príťažlivým kískom.

Booklet je hrubý, 16 stranový z tvrdého papiera. Obsahuje 8 veľkých čb fotografií, výpis skladieb, tvorcov soundtracku aj filmu a preslov Michaela Nymana. Napriek tomuto bohatému obsahu ale pôsobí po grafickej stránke príliš jednoducho a lacno.