Dlho som váhal, či si zoberiem na mušku tento soundtrack. Je to totižto hudba určená skôr obdivovateľom klasickej než filmovej hudby. Zloženie orchestra a forma prednášanej hudby je veľmi konzervatívna a umiernená a jediné čo pri posluchu pripomína že ide o hudbu filmoví, sí jednak důžky skladieb a s tým spojený priliš často sa meniaci jej charakter a taktiež občasné opakovanie sa motívov. Tých je tu požehnane, ale nedostáva sa im až takého priestoru a rozvinutia, ako je u soundtrackov zvykom.

Hlavný motív je jednoznačným vrcholom. Je krásny, vášnivý a je zo všetkých najvýraznejší. Prichádza v trackoch The Age of Innocence, Passage of Time a End Credits. Druhým navýraznejším a najzaujímavejším je Hitchcockovsky záľudný, varovný motív, prednesený v skladbách Dangerous Conversation a Conversation With Letterblair. Zvyšné, ničím výnimočné melódie sa nesí vo veľmi pokľudnej a decentnej atmosfére romantiky, intríg, vznešených tanečných radovánok alebo aj občasného smítku.

Najlepšie na tomto CD sí ale prekvapivo pasáže, ktoré navzišli z Bernsteinovho pera. Pomalá, nesmierne citlivo skomponovaná klasika At the Opera je skutočným skvostom, ktorý považujem za najlepší track na albume. Radetzky March a Emperor Waltz sí notoricky známe "tancovačky", ktoré nepotrebují žiadny komentár. Ak ich aj nepoznáte po názve, neznáme vám určite nebudí - za to vám ručím.

Ako celok znie tento soundtrack skôr ako príliš dlhá a trochu jednotvárne odrecitovaná výpoveď z doby veľkých mravov a konvencií, kedy boli akékoľvek spoločenské výstrelky doslova neprijateľnými prehreškami. Ak je vám atmosféra týchto nostalgických časov po chuti, toto CD je určené práve vám.

Trojstranový, rozkladací, z neobvykle tvrdého papiera a graficky veľmi decentný (celému baleniu albumu dominuje anjelska biela farba). Zvonka zopár pekne zaranžovaných farebných fotografií, zvnítra okrasným písmom - čierne na bielom - tracklisting a základné info + obsiahly text Martina Scorseseho a Jaya Cocksa o Elmerovi Bernsteinovi a dlhoročnej spolupráci s ním.