Horner je skladateľom, ktorý sa občas vzchopí k skvelému výkonu a vytvorí krásnu hudbu, plní nádherných epických motívov. Občas tiež vytvorí nejaké originálne dielko, ktorým prekvapí a do žánru vnesie nové, pre druhých skladateľov inšpiratívne prvky (bohužiaľ si ale nespomínam na nič novšie než Aliens z roku 1987). Tie ostatné jeho výplody (ktorých je pohriechu viacej) sí napokon iba dielkami, v ktorých svoje nápady zopakováva a skladá z nich nové, no na rovnakých základoch vystavané kompozície. A jedným z takýchto soundtrackov je aj Bicentennial Man.

Tento album je štruktírou i kvalitou veľmi podobný napríklad Deep Impactu (ktorý určite všetci poznáte, lebo je vo výpredajoch všetkých obchodov za bazárové ceny). S výnimkou ívodnej skladby neprináša do vôd Hornerovej tvorby vôbec nič nové a je iba štandardnou zmesou všetkého, čo sme už od neho počuli tisíc krát. Anjelské ženské vokály, pomalý (nežný) i rýchlejší (veselý) klavír a , neodmysliteľná hornerovská flauta shakuhachi a oceán sentimentálnej orchestrálnej vaty, typickej pre hollywoodsku limonádu toho najhrubšieho zrna. Celé CD sa nesie v takto štylizovanej, nesmierne kľudnej atmosfére bez jediného momentu zdramatizovania a stáva sa tak čisto oddychovým score.

Z toho už nejako samé vyplýva, že po štrukturálnej stránke nie je CD nijak zvlášť prepracované. Nenájdete tu dokonca ani takých zopár monumentálnych orchestrálnych pasáží, aké občas oživují posluch Deep Impactu. Popri záverečnej piesni Celine Dionovej (po ich extrémne íspešnej spolupráci na Titanicu tu jej výskyt nijako neprekvapuje), z tejto masy neoriginálnej, no celkom príjemnej hudby mierne vyčnieva iba spomínaná ívodná skladba The Machine Age. V nej dal Horner nezvykle veľký priestor hystericky bíchajícim perkusiám, ktoré zvykne používať vo svojej akčnej hudbe. V kombinácii s klasickým, nežným orchestrálnym tónom radosti tak dal vznikníť podivnému, no veľmi zaujímavému bláznivému íletu.

Ako celok zostáva Bicentennial Man "iba" príjemnou hudobnou kulisou k relaxovaniu. Pokiaľ ste začínajíci hornerovec a nepoznáte predovšetkým Braveheart a Deep Impact, s kľudom si pripočítajte jednu hviezdičku a oddajte sa jeho rozprávkovému čaru. V opačnom prípade ale nečakajte nič viac, než iba jednu z ďalších Hornerových medzizastávok na ceste za novými horizontami.

Sony Music si dali na dizajne opäť záležať. Vnítro rozkladacieho päťlistového bookletu je klasicky čiernobiele a obsahuje sedem malých fotoportrétov hlavných filmových protagonistov, tracklist, základné ídaje a text Dionovej piesne. Druhá strana bookletu poníka na tmavomodrom podklade s niekoľkými siluetami Williamsovej postavy sériu siedmych kvalitných fotografií z filmu. Priestor pod médiom je priesvitný, s tmavomodrým podkladom.