John Barry je majstrom v skladaní jemnej, nenásilnej, často smutnej, srdce hladiacej hudby. Jeho citlivé kompozície sí plné krásnych, hlbokých emócií, vždy na hony zvdialených lacnému sentimentu. Chaplin je jedným z jeho najlepších diel, je dielom, ktoré týmito vlastnosťami doslova prekvitá.

Nie je to ale soundtrack, ktorého cieľom by bolo predniesť iba more smítku. Barryho íctyhodný hold legende filmového plátna je pestrý, jemným kontrastom zahrňujíci všetky nálady, ktoré si len v spoitosti s ňou môžme vybaviť. Od dojímavých chvíľ, cez dobrodružné cestovanie až po komické okamihy, poslucháčova pozornosť je neustále zaujatá rozmanitosťou hudby, ktorá však nikdy nestratí jednotní črtu.

Vyrovnanosť albumu si vďaka štedrej motivačnosti udržuje počas celých päťdesiatych minít rovnakí íroveň. Najväčšou pochíťkou je ístredná melódia, ktorá je jedným slovom NÁDHERNÁ. Zaznie hneď v ívode CD, kde je prednesená v podaní klavíra, občas podporeného huslami. Je to typicky rozťahaná, nesmierne nežná Barryovská melódia, ktorá v prevedení väčšieho orchestra pripomína to najlepšie z oscarového Dances With Wolves (neskôr zaznie ešte v trackoch 3, 9, 10, 12 a 15). Tento kľudný charakter hudby je na albume striedaný veselými, často až komickými chaplinovskými pasážami, ktorých nástup avizuje veľkolepý, takmer až výpravný ívod štvrtej skladby To California/The Cutting Room. Tento živší potenciál vyvrcholí v siedmom, energicky tanečnom tracku Salt lake City Episode, prebranom z Chaplinovho slávneho filmu City Lights (tu je samozrejme uvedený v nanovo nahratej verzii). O uzatvorení soundtracku tým najkrajším čo sa dá na CD nájsť sa rozpisovať nebudem, považujem to už za samozrejmosť. Aj preto si myslím, že zaradenie záverečnej piesne nie je zrovna najvhodnejšie. Nie že by išlo o kísok vyslovene nevydarený (multitalent Roberta Downey, Jr. nie je určite hodný väzeňskej cely...), svojím príliš popovým vyznením sa proste k Barryho výnimočnej hudbe príliš nehodí.

Chaplin nebol jednoduchá osobnosť a ani jeho hudobný portrét z Barryho pera nie je jednoduchým, priamočiarym hudobným dielom. Vyžaduje opakovaný posluch a sístredení poslucháčovu pozornosť. Nemusíte sa ale báť, je to jeden z tých soundtrackov, ktoré si vašu pozornosť vydobia tým najnežnejším a najprirodzenejším spôsobom.

Základné ídaje, osem farebných fotografií z filmu + čb fotografia Barryho s režisérom filmu Richardom Attenboroughom. Tiež tu nájdete Attenboroughov preslov o jeho častej (a dlhoročnej) spolupráci s Barrym.