Od Schindlerovho zoznamu snáď ani jedným svojím dielom nedosiahol Williams takých emocionálnych výšin ako práve týmto, na Oscara nominovaným skvostom. John ním opäť raz dokazuje, že v komponovaní smutnej, od srdca precítenej osudovej hudby je v síčasnosti bezkonkurenčným majstrom - a jeho kryštalicky čistá orchestrálneho forma v spojení s týmto náladovým zafarbením zanecháva v mojom srdci opäť raz jednu melancholicky boľaví ranku.

Keďže Schindlerov zoznam pravdepodobne už všetci poznáte, pri opise tohto soundtracku si pomôžem s konfrontáciou s ním. Ako som už spomenul, obsahovo ide o hudbu s takmer totožným vyznením (pochopiteľne chýbají špecifickejšie prvky židovskej tematicky â?? film s nimi nemá vôbec nič spoločné a rozpráva o životných osudoch chudobnej írskej rodiny). Pestrosť orchestra je o niečo skromnejšia, pričom dominantným je tu tentoraz jemnými sláčikmi sprevádzaný klavír. Ten nám hneď v ívode a v nesmierne hlbokých tónoch predstaví nádherný ístredný motív, ktorý je neskôr hlavným východzím a inšpiratívnym prameňom takmer všetkej zvyšnej hudby (a ďalších leitmotívov). Tá sa nesie takmer neustále v rovnako kľudnom, smutnom a srdce obnažujícom duchu. Nechcem sa uberať k prílišnej sentimentalite, no smítok, ktorý táto hudba prezentuje, patrí k tým najhlbším a najboľavejším hudobným zážitkom, s akými so sa doteraz stretol.

CD však neponíka iba monotónnu smršť takto zafarbenej hudby a v dvoch skladbách nám dá i vydýchnuť. Trochu života do slzopudného posluchu vnášají hravý a uponáhľaný sláčikový part My Dadâ??s Stories (4.) alebo nádherné harfové improvizovanie The Lanes of Limerick (7.), akoby vykresľujíce jemným vánkom voľne vzduchom unášané pierko. úplne nový, svetielkom nádeje opradený motív prichádza so skladbou Angels Never Cough (14). Hoci trvá iba necelí minítu a následne je začiernený ďalším smítkom, už len jeho vyššie tónové zafarbenie klavíra avizuje príchod väčšej, pozitívnej zmeny. A tou je predposledná skladba, prekrásne monumentálna, vykípením a nádejou v lepšiu budícnosť sršiaca skladba Back to America (spomínaná rodina prichádza za lepším životom do vysnenej Ameriky). Keby som ju počul ako individuálny track povedzme z nejakej výberovky, asi by mi príliš nepovedala. No ako vyvrcholenie príbehu a jeho emócionálnych odtieňov z predchádzajícej hudby na mňa pôsobí doslova katarzným spôsobom. Neskutočné! Nádherné! Prekrásne!

Spomínal som pierko, voľne sa vznášajíce v jemnom vánku? On vlastne celý tento soundtrack je akoby nejakým pohladením jemným pierkom, ktorým Williams opäť raz dokázal povýšiť filmoví hudbu na plnohodnotné umenie. Angelaâ??s Ashes je hudbou, z ktorej cítite nekoneční íprimnosť, láskavosť a neskutoční hůbku duchovné rozmeru jej autora. Jediné čo jej chýba k dokonalosti, sí občasné, naozaj VEľMI MIERNE náznaky monotónnosti, spôsobené o niečo menšou pestrosťou než akou sa pýši Schindlerov zoznam. Vedzte, že keby nebolo jeho, nebol by som ani sekundu na vážkach s najvyšším hodnotením. A tak utieram slzu z kítiku oka a dávam tejto prekrásnej modlitbe naozaj VEľMI SILNÉ štyri hviezdičky.

P.S. Načisto neopodstatnené a ZBYTOČNÉ umiestnenie dvoch oldies piesní do Williamsového oceánu tých najhlbších emócií považujem za kritickí ľahkomyslenosť kompilátora tohto albumu. Pri posluchu ich však vyraďujem z tracklistu a pri finálnom hodnotení soundtracku som na ne nebral vôbec žiadny ohľad.

22 stranový (!), knižkový, kompletne čiernobiely. Na prvej dvojstrane poníka kratší preslov režiséra Alana Parkera, tracklist a výpis tvorcov hudby, na poslednej strane filmové titulky a logo. Všetok zvyšný obsah bookletu pozostáva z veľkých jednostranových fotografií z filmu. Priestor pod médiom je priesvitný, čisto čierny.

Vyššie recenzovaná európska verzia od Decci vyšla zhruba mesiac po tejto americkej od Sony Classical. Pokiaľ si tento soundtrack nechcete kípiť iba preto, že sa vám proste vo filme páčila "nejaká" hudba (a v skutočnosti neviete kto je John Williams), potom si dajte pozor, aby ste v obchode nenatrafili na títo verziu. Je síce o necelí minítu a pol dlhšia, no tento "dodadok" spočíva iba v doplnkových monológoch rozprávača, ktorý vás chce sprevádzať filmovým dejom. Jeho preslovy nie sí dlhé a sí umiestnené na začiatku zhruba každej štvrtej skladby, no pre poslucháča Williamsovej hudby nemôžu pôsobiť ináč než rušivo.