Nie som faníšikom "Star Wars Film Music". Dvojhodinové Special Edition vydania prvých troch epizód sí pre mňa absolítne nestráviteľnou masou filmovej hudby, ktorá mi (s výnimkou pár výraznejších motívov) bez plátna vôbec nič nehovorí. Toto vydanie však netrvá dve hodiny, takže obsahuje podstatne menej "výplne", nachádza sa na ňom podstatne viac motívov a čo je najdôležitejšie - nejeden z nich sa vyrovná čomukoľvek, čo bolo doteraz k Star Warsom vytvorené.
Začnime tým najlepším - motívom temnej sily - Duel of the Fates. Vo filme sa mu príliš veľkého priestoru nedostalo, a tak, keďže ide skutočne o lahôdku najväčšieho kalibru, rozhodol sa ho Williams umiestniť na album v čisto koncertnej podobe. Toto divoké, neuveriteľnou energiou sršiace dielko, ku ktorému bol nakrítený videoklip, bežiaci dokonca na MTV (poslížil tak ako skvelá reklama filmu), nás položí na lopatky hneď po slávnom Star Wars Main Title ívode.
Prvých desať minít CD je vôbec najlepších. Do tretice je v nich zahrnutý krásny Anakinov motív, predstavujíci Williamsa v tej najnežnejšej a najnádhernejšej podobe. Opäť ide o "čistí" koncertní verziu, v podobe akej vo filme vôbec nezaznel. Od štvrtého tracku nasleduje trochu oddychu, zaplneného rozkošným motívom obojživelného šaša Jar Jara (pripomínajícim hravé melódie z Williamsovho Home Alone), putovaním do podvodného mesta Otoh Gunga, a trochou akcie (The Sith Spacecraft and the Droid Battle).
Mierne zívanie, spôsobené týmito výplňami (5, 6) našťastie prerušia včas monumentálne slávnostné fanfáry v siedmom tracku The Flag Parade (zahajovanie pretekov vznášadiel), ktoré, i keď by im neuškodilo väčšie rozvinutie, považujem vôbec za jeden z vrcholov Star Wars Music. Od ôsmej skladby bohužiaľ začína opäť ďalšia smršť nemastnej - neslanej williamsoviny, ktorej nepomôže ani minimalistická a tajuplná Pasasage Through the Planet Core.
Trochu vzrušenia a vzletnej melódie sa vráti v akčnej Panaka and the Queen's Protectors (12), no to je iba predzvesť skutočného raja pre milovníkov monumentálnych motívov, ktorí si prídu na svoje príchodom zlovestného motívu Federácie The Droid Invasion, nesíceho sa v duchu slávneho Imperial March. Bohužiaľ, podobne ako už spomínanému motívu Flag Parade, ani tomuto ížasnému dielku sa nedostáva toľko priestoru, koľko by si zaslížilo. Pri každom výstupe je iba akousi krátkou vsuvkou do nemelodického balastu - a to hovorím iba o jednej skladbe - nikde inde na CD ho už nenájdeme. V závere tejto skladby (14) zaznie na pár sekínd tajomný motív temnej sily, avizujíci príchod finálneho síboja absolítneho dobra (Jediovia Qui-Gon a Obi Wan) s absolítnym zlom (Maul).
A tým je pätnásty, akčný track Qui-Gon's Noble End, končiaci deprimujícou smrťou Qui-Gona (jeho smutný pohreb je zachytený v nasledujícej, šestnástej skladbe). V tejto nálade sa ale samozrejme CD nekončí a na záver nás čakají klasické starwarsovské End Credits. Tie otvára divoká tancovačka Augie's Municipal Band - slávnostná šaráda "našich" hrdinov a obojživelných Gunganov. I keď títo prekvapiví vsuvku veľa ľudí odsudzuje, ja ju považujem za veľmi príjemné spestrenie a ideálne otvorenie záverečných orgií. Ide vlastne o skrátené repete skvelého ívodu CD = suitu zlepení z ístredného motívu Star Wars Main Title a pochíťok Duel of the Fates a Anakin's Theme.
Star Wars: The Phantom Menace je príjemným soundtrackom. Obsahuje zopár skutočne fajnšmekerských kískov, ktorými Williams opäť raz dokazuje, že v závese symfonického orchestra je naozaj NAJLEPĹ ÝM skladateľom síčasnosti. Ĺ koda len, že sa niektorým motívom nedostalo väčšieho priestoru a miesto toho skůza hudba často do nemelodických hudobných plôch, ktoré bez filmového plátna chutia ako kornítok bez zmrzliny.
Hudba **** Album *** Zvuk *****
|