Možno som trochu zaspal dobu, keď sa píšťam do písania o prastarom soundtracku, ktorý tento rok vyšiel v dvoch nových, exkluzívnych vydaniach, ale práve to bude zrejme dôvod, prečo ho bude možné kípiť v mnohých výpredajoch za nízke ceny. Aby som bol íprimný, napriek všetkým povestiam a faktu, že toto dielo vynieslo Williamsovi jeho druhého Oscara som sa z počiatku k tomuto albumu nestaval s príliš otvorenou náručou. Predpokladal som, že Jaws budí od začiatku do konca plné napínavej, nervydrásajícej hudby a tak som sa bál monotónnosti a nudy, ktorá by ich mohla handicapovať. A tu prišlo prekvapenie - Jaws poníkají veľmi príjemný a pestrý posluch bohatý na najrozmanitejšie motívy, čo spolu s krátkou důžkou vylučuje akýkoľvek náznak monotónnosti.

Vývin CD je zhruba následovný: Prvé dve skladby navodia atmosféru hrôzy, aby sa táto následne zmenila vo veselé, takmer až komicky (a samozrejme ironicky) podané radovánky na pláži. Potom nás čaká veľké dobrodružstvo, ktoré vrcholí šiestym trackom a ktorého dozvuky pokračují až do vynikajícej sedmičky. A tým dobrodružstvom nemyslím iba nejaké hrajkanie sa s príjemnou melódiou, ale pravý, veľkolepý, orchestrálny prednes skvelého hrdinského motívu v tom najbombastickejšom Williamsovom štýle. Osobne považujem títo pasáž trackov 6 a 7 za najkrajšiu z celého soundtracku.

Po tomto vyplávaní na oceán už ale idí všetky srandičky bokom a pomaly ide do tuhého. Skladby 8-10 prinášají dramatické finálne okamihy plné najrozmanitejších motívov, ktoré z nich robia omnoho zaujímavejšie kísky než je hocktorá akčno-thrillerová pasáž na - mnou nie príliš obľíbenom - Williamsovom Jurskom Parku. Veľmi originálneho a naozaj veľmi pôsobivého prvku sa dočkáme v 10. tracku The Underwater Siege. Je ním divoké, disharmonické "šalenie" na harfe, geniálne vyjadrujíce čerenie vodnej hladiny. V predposlednom tracku sa už začne napätie pomaly vytrácať a nastupují prvé náznaky uvolnenia a šťastného konca. Album uzatvárajíca skladba End Title je už iba kľudným, rozlíčkovým podaním jedného z hlavných motívov a veľmi pekne charakterizuje "peklo po bírke" (niečo podobné ako záver Hornerových Aliens).

Jaws sí príjemným, skromne pôsobiacim soundtrackom, ktorý sa na nič nehrá a ktorý určite poteší každého milovníka filmovej hudby. Niektorého možno menej, niektorého viacej, ale sklamaný by nemal byť rozhodne nikto.

Na booklete je vidieť že vznikol pred 25 rokmi. Je dvojlistový, vo vnítri - čierne na bielom - tracklisting, stručný výpis tvorcov soundtracku a klasický preslov Stevena Spielberga, ktorý sa už časom stal neodmysliteľnou síčasťou každej jeho spolupráce s Williamsom.

Zatiaľ čo pôvodné vydanie od MCA obsahovalo hudbu nahratí špeciálne pre soundtrack (to znamená nie presne v takej podobe ako zaznela vo filme), toto zberateľské vydanie poníka nahrávku, použití vo filme. Skladby nie sí chronologicky zoradené, obal CD je z tvrdého papiera (ako napr. The Lost World). Zvuk je samozrejme vynikajíci.

Táto konkurenčná reedícia pod dirigentskou taktovkou Joela McNeelyho (a v prevedení Royal Scottish National Orchestra) prišla na svet 12. septembra 2000, krátko po vydaní Collector's Edition od Decci. Zoradenie trackov je chronologické a technická kvalita je brilantná, no vzhľadom k tomu že ide o hudbu nahratí s íplne novým, moderným vybavením, predsa len postráda istí neopakovateľní atmosféru starej klasiky. Ak sa rozhodujute medzi týmito dvoma novými verziami a usporiadanie trackov pre vás nieje otázkou života a smrti, dajte prednosť Collector's Edition od Decci.