I think the music in this movie will be very innocent, very melodic, very tonal, beautiful. I think the music will capture the Eastern European tone in Viktor's personality and character. So there will be some ethnic sounds to underscore Viktor's story, and some very sweet innocent American sounds to underline the essence of who Amelia is. Then another beautiful theme that brings them together.
- Steven SPIELBERG
V roku 2004 uviedol John Williams po jeden a pol ročnej pauze dve kompozície. Prvou bol tretí HARRY POTTER AND THE PRISONER OF AZKABAN Alfonsa Cuaróna, a krátko po ňom komédia s jemne romantickým nádychom THE TERMINAL Stevena Spielberga, rozprávajúci o Viktorovi Navorskom (Tom Hanks), z fiktívneho balkánskeho štátu Krakozhia. Počas Viktorovho letu do USA vypukne v Krakozhii občianska vojna a tým pádom stratia platnosť jeho pas a víza, vďaka čomu ostane uväznený na neurčitý čas v medzinárodnom priestore letiska, kde sa Viktor stretáva s miestnymi viac či menej excentrickými postavičkami, letuškou Améliou (Catherine Zeta-Jones) a poverencom pre bezpečnosť letiska Dixonom (Stanley Tucci) . Po tom čo začiatkom predošlej dekády uviedol Spielberg dve temné sci-fi snímky (A.I. ARTIFICIAL INTELLIGENCE a MINORITY REPORT), nasledovali na vyrovnanie dve komédie. Pokiaľ CATCH ME IF YOU CAN bol nečakane veľkým kritickým ako aj finančným úspechom, tak THE TERMINAL bol prijatý trochu rozpačito. Kritike sa celkom nevyhol ani John Williams, ktorého 21 kompozícia pre Stevena Spielberga získavala hodnotenia v celom hodnotiacom poli.
Veľkým plusom je, že Spielberg nepoužil v kľúčových okamihoch rôzne piesne a kompozícia nie je tým pádom zredukovaná len na zhluk krátkych komediálnych okamihov ako býva zvykom v komediálno - romantickom žánri. Ďalším veľkým plusom je, že Williams ohudobnil tento komediálny film tematicky aj motívovo pestrou hudbou, ale pritom sa oblúkom vyhol klasickej komediálnej hudbe (výnimkou je skladba Refusing to Escape.) a pokračoval smerom, ktorý načrtol pri kompozícii CATCH ME IF YOU CAN.
Album je otvorené skladbou The Tale of Viktor Navorski a ako už názov napovedá ide o tému patriacu hlavnej postave. Vo filme nezaznela v tejto podobe, ale v záverečných titulkoch zaznela jej mierne skrátená verzia ("Destiny"... "Canneloni"... and the Tale of Viktor Navorski Reprise od času 01:33). Táto téma sršiaca optimizmom má charakter pochodu (rytmizovaná sláčiková sekcia), ktorý je vedený klarinetom v podaní Emily Bernsteinovej (Elmerova dcéra) a občas je podfarbený akordeónom. Práve vďaka týmto dvom nástrojom získava téma východoeurópsky charakter. Vo filme často zaznieva hlavne v momentoch keď Viktor prechytračí Dixona (záver skladieb Refusing to Escape, Viktor and his Friends a druhá polica Finding Coins and Learning to Read).
Od Viktorovej témy sú odvodené vedľajšie motívy, spojené s hľadaním práce (Looking for Work), jedla (prvá polovica Finding Coins and Learning to Read), alebo pomocou priateľom (A Legend is Born a The Wedding of Officer Torres, v ktorej závere zaznie útržok notoricky známeho svadobného pochodu). Tieto skladby sú štylisticky príbuzné s CATCH ME IF YOU CAN, konkrétne s témou The "Float".
Ďalšia téma patrí letuške Amélii. Na rozdiel od Viktorovej témy je uhladená, možno trochu melancholická. Je prednášaná buď klavírom, alebo sláčikovou sekciou orchestra. Prvý krát zaznieva v poslednej minúte skladby Dinner with Amelia, viacej rozvinutá je v Viktor and his Friends (v čase 02:28-03:18) a v The Fountain Scene. Plného rozvinutia sa dočká v Jazz Autographs, kde najprv zaznieva v džezovom kabáte (klavír a basa) a napokon sa rozozvučí v podaní celého orchestra.
V prvej polovici Krakozhia National Anthem and Homesickness zaznieva štyridsaťdva sekundový vojenský pochod reprezentujúci hymnu Viktorovej domoviny. Vo filme zaznieva iba vo forme source music - počas správ CNN. Prvá polovica Gupta's Deliverance je vytvorená syntetickým zborom a vo filme zaznie okrem scény, z ktorej je táto skladba aj úvode filmu, v scéne keď Viktor zistí, že v jeho domovine vypukla občianska vojna. Nanešťastie hudba, ktorá bola v zvyšku spomínanej scény sa na CD nedostala. Pravdepodobne by svojou temnotou v štýle Johnovej kompozície pre film NIXON príliš narúšala optimistickú náladu ostatnej hudby.
V čase keď vyšlo toto album, tak moje pocity voči nemu neboli nijak zvlášť pozitívne a určite by som ho ohodnotil o hviezdičku horšie. Odhliadnuc od toho nie som fanúšikom tohto soundtrackového žánru. To však bolo v čase keď ešte doznievalo obdobie gigantov ako Jerry Goldsmith, Elmer Bernstein a John Barry; a keď ste pozerali nejaký film bolo dosť možné, že určíte skladateľa len podľa špecifického zvuku jeho orchestra. Ale teraz po rokoch (pod)priemerností v Hollywoodskom hudobnom mainstreame, kde dobrí skladatelia trpia tyraniou temptracku (James Newton Howard a WATER FOR ELEPHANTS) a štúdiových komisií (John Debney a IRON MAN 2); a (pod)priemerní skladatelia bez klasického vzdelania s hordami ghostwriterov dostávajú najzaujímavejšie projekty, mi pripadá táto kompozícia ako veľmi vydarená žánrová práca hodná nadpriemerného hodnotenia. Stačil len čas.
Darabont
Hudba **** Album **** Zvuk *****
|
