James Horner je jeden z najdrahších a najžiadanejších skladateľov síčasnosti. Je skladateľom, ktorý vždy zloží presne to, čo sa po ňom chce. Jeho tvorcovský potenciál však v poslednej dobe značne stagnuje, čo je jasne cítiť z jeho vykrádania ako seba samého, tak i druhých skladateľov. Aj Horner však má na konte zopár diel, ktoré sa vo sfére filmovej hudby stali nesmrteľnou klasikou. A tak, ako to bol napríklad dobrodružný KRULL alebo dych beríci VOTRELCI, je to i dušu napůňajíca LEGENDA O VÁĹ NI - soundtrack, ktorý bol pre Hornera východzím bodom pri písaní takých diel ako STATOČNÉ SRDCE alebo TITANIC. A už len to je značný dôvod, prečo by mu mala byť venovaná zvýšená pozornosť. Nehovoriac o tom, že je ešte o niečo lepší než spomínané dve soundtrackové hitovky...

Keby som mal zostaviť síkromný rebríček najkrásnejších romantických motívov, ak nie na prvom mieste, tak určite v prvej trojke by sa objavil ístredný motív z tohto albumu. ťažko opísať krásu, ktorou oplýva a ešte ťažšie opísať extázu, ktorí privádza ako mojim ušiam, tak i môjmu srdcu (ospravedlňujem sa za prehnaní sentimentálitu, no v tomto prípade skutočne niet inej cesty). Táto neskutočne nežná, vášnivá a romantická melódia patrí skutočne k tomu najnádhernejšiemu, čo som vo svojom živote počul a zimomriavky, ktoré mi počas jej prehrávaní naskakují, sa dají porovnať len s málom iných emocionálnych prežitkov z (akejkoľvek) hudby. Ako naschvál je zasadená hneď do všetkých prvých troch skladieb, pričom vďaka zmeneným orchestráciám vyznieva zakaždým ináč a len ťažko povedať, kedy najkrajšie. Keby som si mal vybrať, zvolím druhí The Ludlows, kvôli klavírnej predohre, ktorou začína.

Od štvrtej skladby už soundtrack začne naberať vážnejšieho vyznenia. Prichádza zdramatizovanie a dobrodružstvo a hudba naberá svoju druhí a zároveň poslední podobu, v akej sa bude prezentovať na zvyšku CD. Tieto dva štýly â?? nežná, vášnivá, poetická romantika a dramatické okamihy sa nestriedají príchodom každej novej skladby, ako na STATOČNOM SRDCI, ale plynule prechádzají jeden cez druhý v dlhších trackových suitách, medzi ktorými ani nepostrehnete prestávky.

A ako vlastne LEGENDA O VÁĹ NI znie v poslucháčovych ušiach? Je lahodná, neskutočne príjemná a na uši (aspoň na tie moje) pôsobí ako balzám. Poetické pasáže sí prednášané veľkým epickým orchestrom, všetku svoju pozornosť venujícim vznešeným romantickým melódiám. Tak jednoduché a pritom tak krásne. K zdramatizovaniu prechádza Horner znepokojujícim klavírom, pulzujíco sa zrýchlujícim orchestrom, sprevádzaným rytmickými perkusiami a vyvrcholenie odovzdáva do rík hlasitého zavíjania jeho neodmysliteľnej flauty shaku-hachi. Jej prenikavý zvuk mi spočiatku liezol hore krkom, no časom som ju začal vnímať ako samozrejmí síčasť kompozície a dnes ju bez problémov akceptujem. Tiež nemôžem opomeníť prepracovanosť dvoch konkrétnych akčných pasáží, piatej Samuelâ??s Death a jedenástej, osudovej Revenge. Je znamenité sledovať, ako v druhej z nich Horner skombinoval hneď niekoľko vrstiev fláut (evokíjícich chod parnej lokomotívy), rytmických výstupov orchestra a ostrých kovových nárazov perkusií (evokujícich bíchanie železa po koľajniciach).

Čo však považujem na LEGENDE O VÁĹ NI za najížasnejšie je, že sa v nej ako v jednom z mála Hornerových soundtrackov dočkáme prítomnosti všetkých žánrových odtieňov filmovej hudby bez toho, aby ako celok stratila jedotní tvár a ani na sekundu nepôsobila ako samoíčelná kulisa k filmovým obrázkom. Na STATOČNOM SRDCI a TITANICU sa takisto dočkáme príjemnej kombinácie romantiky a akčného zdramatizovania, no akcia v nich vyznieva predsa len samoíčelnejšie. Na LEGENDE O VÁĹ NI nevyznie samoíčelne ani jedna pasáž. Všetko je zabalené do identického poetického šatu, všetko oplýva jednotným duchom a charakter hudby sa mení iba vo svojom vnítri.

Toľko chvály a opäť ďalšie, "iba" štvor-hviezdičkové hodnotenie... Horner tentoraz skutočne prekročil svoj tieň a vyrukoval s nádhernou filmovou hudbou. Lenže OPAť s ňou nevynaložil tak, aby som ju mohol označiť za DOKONALú. V prvej polovici CD zo seba vydoloval nádherné melódie, zabalil ich do ížasnej formy a dodal im vášeň i divokosť, ale v tej druhej mu už došiel dych a ocitol sa v slepej uličke. Všetky kompozičné postupy sa tu totiž začínají až príliš opakovať a príchodom nových prvkov sa navyše hudba stáva neprehľadnou. Horner svoje prvotné nápady nedokázal dostatočne inovovať a v komplikovanejších pasážach ich nedokázal previazať tak, aby dávali zmysel a neustále udržiavali moju pozornosť. Polopatisticky povedané - z ingrediencií, ktoré nám tak krásne predstavil v prvej polovici, uvaril v tej druhej neprehľadne prekombinované klišé jednotvárne znejícej masy hudby.

LEGENDA O VÁĹ NI je v rámci Hornerovej tvorby jeho majstrovským dielom. A selekcia piatich až šiestich skladieb z nej predstavuje tí najmelodickejšiu, nejepickejšiu a vôbec najnádhernejšiu filmoví hudbu, akí som kedy počul. A preto ma nesmierne mrzí, že tento soundtrack nie je tým, čím mohol byť. Pretože keď nemôžem dať tomuto Hornerovi plné hodnotenie, tak potom už neviem ktorému. (Sorry, James, ale kým tvoje skladateľské schopnosti nedosiahnu kreatívnej invencie Williamsa alebo Barryho, u mňa na výborní nepochodíš.)

Rozkladací, 5 listový. Zvnítra čiernobiely, so sériou deviatich fotografiíz filmu, základnými ídajmi a veľkým logom filmu. Z vonkajšej, farebnej strany dve veľké fotografie, na popredí ktorých je tracklist a dlhší komentár režiséra filmu Edwarda Zwicka.