Chocolat je jedným z najjasnejších dôkazov skladateľského talentu Rachel Portmanovej. Talentu v zmysle precítenia a schopnosti vystihníť poetiku filmu a neobmedzeného repertoáru možností, ako toho dosiahnuť. Je to v poradí jej druhá spolupráca s režisérom Lasse Hallströmom, po ich predchádzajícom The Cider House Rules opäť ovenčená oscarovou nomináciou.

V Chocolat - rovnako ako v The Cider House Rules - dáva Rachel znova prednosť skromnejšej formálnej stránke hudby a ignoruje líderské motívy vo veľkých orchestrálnych prevedeniach. A tu tiež všetka spriaznenosť s jej predchádzajícim Hallströmovým dielkom končí. Zatiaľ čo to bolo totiž minimalistickým, prevažne smutným dojákom so skromným zložením orchestra, Chocolat je prevažne veselým dielkom s nekonečne pestrou paletou nálad a hudobných prvkov.

Je to mix individuálne čistokrvných emócií od spomínanej až rozprávkovej radosti, cez mierne poetický smítok a naliehavosť až po chvíľkoví hrozbu. Najcharakteristickejším elementom a najväčším plusom hudby je čo do veľkosti skromná, no v detailoch nesmierne pestrá forma, v akej sí tieto nálady prednášané. Ako som už spomenul, klasický orchester tu nehrá príliš veľkí rolu. Svoje miesto si nachádza iba v decentnejšom prevedení a to predovšetkým v menšinovo zastípených smutnejších alebo naliehavých pasážach. Tu je jeho rola už klasicky postavená na vytváraní backgroundovej vatičky pre typický Rachelinin klavír alebo fíkacie nástroje.

Tým, čo robí Chocolat tak osobitým soundtrackom akým bezpochyby je, sí ľudové veselice a romantické "vybrnkávačky pri ohníku" (pozor, prvá a posledná skladba na CD nepochádzají z Rachelinho pera!). V nich dostáva prioritný priestor nekonečné množstvo "ľudových nástrojov" a akustických gitár a ich hybridných odnoží, ktoré zvykne Rachel normálne používať iba pre nenápadné dokreslenie detailov v orchestrálnych kompozíciách. Na tomto soundtracku si hravo vystačia aj samotné a v spoločných kombináciách vytvárají priamo ideálnu formu pre prednes autorkiných pôvabných melódií.

Malý problém tohto albumu ale tkvie v tom, že i keď predstavuje v jednotlivých náladách ukážkoví kvalitu, ako celok pôsobí trošku gulášovito. Niežeby by oná "gulášovotisť" musela byť automaticky handicapom (niekedy môže byť jedinou záchranou pred monotónnosťou), v tomto prípade ide o gulášik trošku nevýrazný. Kombinácia decentného, nenápadného orchestru a spomínaných ľahučkých akustických pasáží "z večierka od susedov" postráda jediný silnejší moment a vytvára až tak nenápadní a ľahučkí hudobní koláž, že pôsobí ako jemné pohladenie letiaceho pierka na krku, ktoré vám na chvíľku príjemne zježí chůpky na rukách a následne upadne do zabudnutia.

Možno je gaunerské považovať títo ľahkosť a skromnosť za istí formu handicapu a dať pre ňu tomuto soundtracku iba ľahko nadštandardné hodnotenie. Pri myšlienke na nezabudnuteľné, srdce stískajíce klavírové melódie z dojímavého The Cider House Rules, alebo veľkolepé orchestrálne orgie radosti a vášne z The Legend of Bagger Vance ale nemôžem ináč.

Trojlistový, rozkladací. Vo vnítri krásna, no bohužiaľ čiernobiela montáž filmových fotografií s tracklistom a základnými ídajmi. Z vonku takisto montáž fotografií, tentoraz vo farbe. Priestor pod médiom je priesvitný. Celkovo po všetkých stránkach moc, moc pekný dizajn.