Stuart Baird si svoje miesto v Hollywoodskej histórii už vyslúžil ako strihač filmov Richarda Donnera (THE OMEN, SUPERMAN: THE MOVIE...) a v posledných rokoch aj takých komerčných hitov ako CASINO ROYALE, alebo VANTAGE POINT. V polovici 90-tych rokov však dostal možnosť režírovať scenár Jima a Johna Thomasovcov (PREDATOR), ktorý v tomto regióne vstúpil do širšieho povedomia pod názvom BOEING 747 V OHROZENÍ. Tento akčný film sám o sebe nie je ničím výnimočný až na to, že Steven Segal zomrie v jeho prvej štvrtine a skvelý výkon Davida Sucheta čoby vodcu únoscov lietadla. Pokiaľ nemáte o režisérovi Stuartovi Bairdovi valnú mienku, ku cti mu slúži, že za skladateľa si vybral skúseného veterána Jerryho Goldsmitha, ktorému zostal verný počas svojej krátkej režisérskej kariéry (U.S. MARSHALS, STAR TREK: NEMESIS). Bohužiaľ ani Goldsmithova hudba nie je práve majstrovským dielom. To je skôr vinou nedostatku času, keďže medzi premiérov jeho predošlého projektu CITY HALL a premiérov tohto filmu ubehol jeden mesiac. Celé toto dielo najlepšie charakterizuje výrok Dana Goldwassera: "Goldsmith si zapol autopilota." Teda dva základné motívy, ktoré kombinuje podľa potreby, jedna dlhá akčná skladba a nejaká menej zaujímavá výplň.
V úvodnej skladbe The Map je nám predstavený hlavný motív patriaci kladným postavám - militaristické perkusie doplnené a tradičnú Jerryho elektroniku, rytmické sláčiky a celé to vedú dychové nástroje. Jednotlivé časti tohto motívu a jeho variácie prechádzajú celým albumom bez toho aby príliš nudil. Najzaujímavejšia variácia zaznieva v druhej skladbe All Aboard, kde je rozpracovaný do takmer šesť minútovej akčnej koláže. Žánrové vrcholy ako napr. The Hijacking z AIR FORCE ONE, alebo The End of Dream z TOTAL RECALL však nedokáže dosiahnuť. Druhý motív patriaci záporákom sa nedočkal veľkého priestoru. Sporadicky zaznieva v strede albumu, ale tiež to nie je skvost. Pozostáva z blízkovýchodných nástrojov a vždy zaznie len na pár sekúnd. Prvý krát sa objaví v druhej skladbe v čase 01:37 až 01:52. V záverečnej skladbe Hold it zaznie aj krátky náznak romantiky, ale tá mi až nepríjemne pripomína o dva roky staršie BAD GIRLS.
EXECUTIVE DECISION balansuje medzi dvoma a troma hviezdičkami. Ale len priemerný hlavný motív a skladby 4 až 7 v ktorých sa toho veľa nedeje ma utvrdzujú vo výslednom hodnotení. V roku 1996 mal Jerry oveľa lepšie kompozície (GHOST AND THE DARKNESS, STAR TREK: FIRST CONTACT) a týmto zaoberajte len ak sa pokladáte za skalného goldsmithofila.
Zaujímavosť na záver. V roku 1988 vymenilo štúdio Warner Bros scenár k filmu FORREST GUMP za scenár k tomuto filmu. V zmienenom roku bol uvedený do kín Levinsonov RAIN MAN a Warnerovci sa báli prísť s ďalším podobne mentálne zaostalým filmovým hrdinom. A zbytok je história...
Darabont
Hudba *** Album ** Zvuk ****
|
