Režisér Harold Becker mal počas svojej aktívnej kariéry šťastie na skladateľov a vedel s nimi celkom dobre pracovať. Spomeniem aspoň také zvučné mená ako Maurice Jarré (T.A.P.S.), Trevor Jones (SEA OF LOVE), John Barry (MERCURY RISING), Carter Burwell (dodatočná hudba k MERCURY RISING) Mark Mancina (DOMESTIC DISTURBANCE) a v neposlednom rade Jerry Goldsmith, s ktorým pracoval na dvoch filmoch: v roku 1993 MALICE a v roku 1996 CITY HALL (a v roku 2001 mal skomponovať aj DOMESTIC DISTURBANCE).

Film rozpráva skutočný príbeh zástupcu starostu mesta New York Kena Lippera (autor knižnej predlohy k filmu WALL STREET, zahral si ho John Cusack), ktorý verne slúži svojmu šéfovi (Al Pacino), ktorého ambíciou je dbať o osud mesta a svojich voličov. Náhla prestrelka, ktorá zatiahne do hry policajta, dealera drog a nevinné dieťa, spôsobí v celom meste obrovský škandál.

Goldsmith dozaista týmto dielkom prekvapil. Tí čo čakali ďalšiu rutinnú prácu typu EXECUTIVE DECISION, alebo CHAIN REACTION sa nedočkali. Jerry namiesto toho prišiel s džezovými prvkami okorenenou kompozíciou, vďaka ktorej získal tento politický triler noirový podtón.

Kompozícia sa skladá z dvoch základných tém. Prvá téma reprezentuje otcovský vzťah Pacinovej postavy voči Cusakovej. Jej základom je rozťahaný zvuk sláčikov, počas ktorého vystupuje striedavo klarinet, trubka, niekoľko trombónov ale hlavne klavír. Toto celé je občas podfarbené údermi tympanov. V prevažnej miere má táto téma veľmi osudový, miestami až melancholický nádych (napr. Take a Vacation, Count on it), ale v úvodnej skladbe The Bridge je spracovaná do veľkého openingu.

Druhá téma reprezentuje trilerovú zložku kompozície. V skladbe The Meet je najlepšie rozvinutá. Základom je takmer neustáli rytmický zvuk tympanov. Na tento základ dosadajú striedavo sláčiky, klarinet a trombóny. Toto celé je premiešané klavírom a typickou goldsmithovskou elektronikou. Táto téma (resp. jej variácia) zaznieva aj v druhej polovici skladby Old Friends.

V skladbe The King Maker zaznieva posledná výrazná téma. Základ skladby je tvorený klavírom a jemnou goldsmithovskou elektronikou. V čase 0:32 až 1:01 tu zaznievajú sláčiky, ale zvyšok skladby je tvorený vyššie spomínanými elementmi. Musím podotknúť, že Jerry dokonale vystihol obraz mafie, ktorej táto skladba prislúcha.

CITY HALL nie je album, ktoré by oslovilo masy poslucháčov. Prvá spomínaná téma zaberá ¾ celkovej dĺžky albumu a pokiaľ Vás nechytí za srdce tak vlastne ani nemusíte počúvať ďalej. Na druhej strane tu Goldsmith predviedol niečo skutočne nevídané (teda na rok vzniku) ? na celú polhodinu bol schopný resuscitovať tradičnú noirovú hudbu, ktorá musela v dobe svojho vzniku pôsobiť mierne archaicky (teraz niektorým jedincom pripadá ako z doby kamennej...)

Finálne hodnotenie nebolo pre mňa vôbec jednoduché. Na jednej strane bol tento soundtrack jedným zo spúšťačov môjho obdivu voči Goldsmithovej tvorbe. Okrem toho som veľkým fanúšikom žánru film noir. Na strane druhej nie je toto dielo v rámci Jerryho tvorby nadpriemerný počin. Predsa len diela ako CHINATOWN, alebo L.A. CONFIDENTIAL reprezentujú Jerryho v tomto žánri lepšie. Ale napriek tomu, si neviem spomenúť kedy som mal pri počúvaní iného soundtracku pocit, že sa vrátili časy, keď filmová hudba bola ešte skutočným umením.



DARABONT