Z tohoto vynikajíceho filmu sa mi dostal do rík najprv pesničkový soundtrack. Bol plný amerických oldies pesničiek, no uzatvárala ho Goldsmithova skladba L.A. Confidential, ktorá ma nesmierne nadchla. Je to veľmi pekná hlavná téma pozostávajíca z dvoch rozdielnych, ale veľmi dobre do seba zapadajícich pasáží. Začína trubkou, vedícou orchester. Ten potom preberie hlavné slovo a dojme nás prekrásnou, nežnou melódiou vedenou nenápadným klavírom. Druhá časť je ukážkou typického výpravného Goldsmitha - tentokrát ale predsa len trochu minimalistickejšieho. Títo skladbu som si tak zamiloval, že som si okamžite obstraral celé score...
... a s jeho kípou prišlo sklamanie. Krásna melodičnosť spomínanej L.A.Confidential (na tomto albume nazvanej The Victor) tu íplne absentuje. Namiesto toho tu Goldsmith iba improvizuje a experimentálnym spôsobom (a so široku plejádou nástrojov) podfarbuje atmosféru filmu. To pôsobí nezaujímavo, tak trochu chaoticky a po krátkej dobe príliš jednotvárne. Jediným príjemným prekvapením bol pre mňa ívodný track Bloody Christmas. Je to ostrá, herrmanovská, perfektne vystavaná skladba, ktorá je ideálnym otvorením tohto mierne depresívneho soundtracku.
Keď si to zrekapitulujem, tento album stojí za kípu len kvôli dvom skladbám, čo je dosť málo. Stále však za ňu stojí, pretože sí obidve vynikajíce.
Hudba ** Album *** Zvuk ****
|