Veľmi originálne dielko, ktoré Goldsmith nezložil podľa šablóny, ale podľa pocitov, vyvolaných filmovými obrázkami. A na to, že išlo o záchranu Polanskeho filmu na poslední chvíľu, ho zložil s obdivuhodnou dávkou invenčnosti. Ako film, tak i soundtrack CHINATOWN sí žánrovo spriaznené s film-noir detektívkou L.A. CONFIDENTIAL (tiež Goldsmith). Ale soundtrack CHINATOWN je zaujímavejší.

V zásade v ňom ide nie o veľké spevné motívy, ale o atmosféru. ústredná melódia, podobne ako väčšina hudby, je vedená trumpetou. Ďalšou tou blídivou, márnivou trumpetou, typickou pre zábery v tmavých uličkách blídiaceho muža v čiernom kabáte a cigárou v ístach. Veľkí rolu tu hrají tiež sólo jemný i temný klavír, harfa, alebo pozdůžne škrípanie slákov po strunách. Náladovo ide o pohodovo jazzoví, miestami napínaví a varovní thrillerovku. Jemné sláčiky tu nedostávají príliš veľa priestoru a sí jedna k jednej vyvážené s individuálnymi nástrojmi ako spomínaný klavír alebo trumpeta.

CHINATOWN hodnotím vyššie ako L.A. CONFIDENTIAL, pretože je pestrejší. Každou skladbou prichádza zmena. Napríklad 6. a 7. track miešají herrmannovské sláčikové postupy s hlbokými tónmi piána, pulzujícim zvukom kostolných zvonov, deprimujícimi pazvukmi stonajícich ľudí a klopkaním hudobníkov po drevených nástrojoch. A nestačíte sa diviť, akí veľkí rolu môže v hudobnej kompozície takéto klopkanie zohrať. Tieto dve skladby zachádzají až do experimentovania, podobného Goldsmithovej PLANÉTE OPÝC. Pokiaľ ho máte radi, CHINATOWN ako taká vás nadchne. Pokiaľ nie, miestami vám bude liezť na nervy.

CHINATOWN je ten typ filmovej hudby, ktorý si vyžaduje pozorný posluch. Je to ten typ hudby, nad ktorým rozmaznaný zimmerovský alebo hornerovský faníšik ohrnie nos, pričom milovníkovi starej školy navodí orgazmus. Ja svojím hodnotím zostávam niekde medzi, pretože som aj trochu rozmaznaný, aj prechovávam k starej škole nemalý rešpekt.