As for Jerry's score for "The 13th Warrior" it's all that I ever hoped for and just what I expected. It's absolutely terrific: by turns rousing and heroic, ominous and lyrical, defeated a triumphant. In other words, it's a Jerry Goldsmith score.
- Michael CRICHTON
Režisér John McTiernan potom čo v roku 1995 uviedol DIE HARD WITH A VENGEANCE, ktorý mal upevniť nastálo jeho svojvoľne sa rozpadajúcu sa profesionálnu reputáciu, potreboval film, ktorý by ho definitívne vrátil na výslnie. V prvej polovici 90.-tych rokov prežíval Hollywood boom, ktorý mal na svedomí spisovateľ a príležitostný režisér Michael Crichton, ktorý bol autorom predlôh k takým kasovým trhákom ako napr. JURASSIC PARK, RISING SUN, alebo DISCLOSURE. McTiernan preto vhupol do projektu, ktorý vychádzal z Crichtonovho historického trileru EATERS OF THE DEAD, ktorý pojednáva o ceste arabského vyslanca Ahmeda Ibn Fahdlana (Antonio Banderas) do severských krajín, kde ako spolubojovník 12.-tych severanov (ich vodcu Buliwyfa si zahral Pražský rodák Vladimír Kulych) má potlačiť nájazdy kanibalského kmeňa Wendolov. McTiernan začal natáčanie 85 miliónového projektu v Britskej Kolumbii, ktorá poskytovala ideálne prostredie pre uskutočnenie jeho vízie stretu severanov a wendolov. Tu už však začalo dochádzať k prvým stretom medzi McTiernanom a Crichtonom, ktorý si u štúdia vydupal možnosť zasahovať režisérovi z polohy producenta kedykoľvek do práce. Ten sa pokúsil vydržať tak dlho ako mohol, ale nakoniec odstúpil a zaprisahal sa, že už nikdy nebude pracovať "s tým sprostým škrabákom". Projekt, ktorý podľa jeho finálneho zostrihu mal 127 minút (prvý zostrih mal skoro 4 hodiny) ohudobnil skladateľ Graeme Revell približne hodinou hudby (to sa stalo ešte v roku 1997). Crichton však film prestrihal na dĺžku 102 minút , dotočil niekoľko scén a nechal tento svoj výtvor premenovať z pôvodných EATERS OF THE DEAD na THE 13th WARRIOR. V takomto stave ho odovzdal svojmu obľúbenému skladateľovi Jerry Goldsmithovi, s ktorým spolupracoval ešte ako režisér na prelome 70.-tych a 80.-tych rokov (COMA, THE GREAT TRAIN ROBBERY, RUNAWAY) a taktiež pokiaľ mohol tak ho angažoval do adaptácii svojich diel (CONGO, odmietnutá kompozícia k filmu TIMELINE). Nech si o výslednom produkte myslíte čokoľvek, faktom zostáva, že nebyť Crichtonovho úsilia vytvoriť si film podľa vlastných predstáv tak by nevznikla jedna z najpopulárnejších Goldsmithových kompozícii 90.-tych rokov.
Goldsmith dostal týmto projektom možnosť opäť pracovať na látke, kde mohol povoliť uzdu svojej predstavivosti. Keďže charaktery v projektoch podobného typu sa dobre od seba líšia, nie je sa čomu diviť. Predošlý projekt podobného charakteru bol u Jerryho FIRST KNIGHT, s ktorým má toto dielo niekoľko podobných čŕt.
Hneď v prvej skladbe The Old Bagdad sa zoznámime s arabskou aj vikingskou témou. Arabská téma je otvorená zvukom píšťalového nástroja podfarbeného etnickými bubienkami cinkotavím zvukom, ktorý neviem bližšie určiť. V tejto zostave zostávajú nástroje až do 16.-tej sekundy kedy vedenie preberá iný dychový nástroj (asi klarinet) a následne skladba začína pozvoľna gradovať až do času 0:54 kedy sa premení v tému vikingskú. Arabská téma zaznieva v rôznych variáciách počas celého albumu, ale slúži viac-menej ako vedľajší podporný motív. Jediný skutočný priestor, kde sa mohla rozvinúť dostala v skladbe Exiled. V čase 1:40 vlastne začne pokračovať tam, kde v predošlej skladbe skončila. Skladba tu pozostáva z rytmických úderov tympanov, rýchlych sláčikov a celé to je vedené mohutným zvukom dychového nástroja (lesný roh ?) až do času 2:36 kedy opäť prejde do vikingskej témy. V súvislosti so zmieňovanou arabskou témou však musím podotknúť, že ju Goldsmith prebral z Revellovej odmietnutej kompozície, kde však bola trochu ináč zorchestrovaná.
V spomínanej skladbe Exiled zaznieva aj tzv. romantická téma, ktorá má však podobný orchestračný základ ako téma arabská, ale je ochudobnená o etnické prvky. Je to tradičná Goldsmithovská romantika.
Vikingská téma je vlastne nosnou časťou celého tohto diela. Ako som už spomenul prvý raz zaznieva v skladbe Old Bagdad, kde ju môžeme počuť vo svojej najčistejšej podobe. Pozostáva prevažne z mohutného zvuku sláčikov, dychových nástrojov, neustálych úderov tympanov a prekrásneho zvuku čisto mužského zboru. Prelína sa hlavne prvou polovicou albumu v bez väčších orchestračných zmien. Motív je samozrejme náležite heroický, nesúci v sebe potrebnú dávku testosterónu.
Motív kmeňa wendolov zaznie po prvý raz v skladbe Eaters of the Dead v čase od 2:39 do 2:46. Motív samotný nie je v rámci Goldsmithovej tvorby nijak originálny, "pamätníci" si istotne spomenú na tému chobotnice z diela DEEP RISING, alebo kratučký náznak tejto témy v L.A. CONFIDENTIAL v skladbe Good Lad. Tento motív pozostáva zo silného (až cholericky chrapľavého) zvuku dychových nástrojov často aj z agresívnych úderov tympanov. Najviac priestoru však dostane v skladbe Mother Wendol's Cave, kde je navyše spojená s niekoľkými zaujímavými akčnými pasážami.
Akčná hudba je niečo čo sa Jerrymu v tomto diele podarilo povýšiť "určitý vyšší stupeň dokonalosti." A predpokladám, že nie som jediný, ktorý skladby ako The Horns Of Hell, alebo The Fire Dragon pokladá za jedny z najlepších žánrových záležitostí. Bohužiaľ však nemôžem nespomenúť, že úchvatná The Fire Dragon má svoj jasne čitateľný základ v skladbe Raid on Leonesse z diela FIRST KNIGHT.
Samostatnou kapitolu v rámci akčnej hudby je skladba Valhalla / Viking Victory. Kombinácia vikingskej témy premiešanej motívom wendolov a romantickej témy je v prvej pätine skladby dotiahnutá do absolútnej dokonalosti. Navyše v čase 3:49 do 4:45 od zaznie variácia vikingskej témy, ktorú režisér Ridley Scott použil vo svojom filme KINGDOM OF HEAVEN. Táto konkrétna variácia pozostáva zo zvuku klavíra a tympanov. Tento zvuk slúži ako podklad pre sláčiky a sólový dychový nástroj. Celé to znie nesmierne dôstojne a neuveriteľne motivačne. A potom to príde, všetko to na čo nás táto pasáž pripravovala sa dostaví a hudba doslova exploduje. Vikingský motív dostáva vďaka rytmickým sláčikom a tympanom a tiež úplnej absencii zboru celkom iný rozmer. Navyše tam kde by sme očakávali záver tejto pasáže chytá hudba druhý dych a "bojové orgie" pokračujú ďalej až do víťazných fanfár (6:07). Nasleduje ticho po búrke, ktoré opäť prejde do fanfár, ale tie už sprevádzajú jedného z hlavných hrdinov na cestu do večnosti. Potom už len nasleduje "radostný odchod späť domov", na ktorý nadväzuje aj posledná skladba A Useful Servant. Je však zaujímavé, že pasáž (4:46 až 6:07) vo filme nezaznie v takej forme ako je prezentovaná na soundtracku. Tiež jej záver je vo filme tvorený skladbou A Useful Servant.
THE 13th WARRIOR je veľmi vydarený počin, ktorým Goldsmith nadväzoval na Sommersov film THE MUMMY. Na rozdiel od MÚMIE takmer nie tak strašne temný a je omnoho viacej heroický. Nanešťastie však aj toto skvelé dielo má niekoľko chybičiek krásy. Jednou z nich je aj to, že mnou ospevovaný vikingský motív, môžete pri pozornom posluchu začuť v o rok staršom Goldsmithovom diele SMALL SOLDIERS a pri priemerne sústredenom posluchu ho začujete jeho fragmenty už v spomínanej MÚMII.. K tomu si prirátajte fakt, že druhý najvýznamnejší motív patrí inému skladateľovi. Už len preto, by som mal dať v najlepšom prípade štvor-hviezdičkové hodnotenie. Áno, vidím všetky chyby tohto diela, ale nanešťastie táto kompozícia znamená pre mňa príliš veľa, takže ma pochopte... ako raz napísal POMO pri recenzii Jerryho kompozície FIRST BLOOD: "objektivita neexistuje..."
DARABONT
Hudba ***** Album ***** Zvuk *****
|
Complete Score