Preexponovaná a dobrými nápadmi plýtvajíca nafíknutá bublina, utopená vo vlastnej bombastičnosti.
Prvá Goldsmithova Mímia mala niekoľko vynikajícich skladieb a nebyť smršte krkolomných akčných trackov v poslednej tretine, zaradila by sa u mňa ku špičke akčných dobrodružstiev. Dífal som, že Silvestri bude trošku skromnejší a pri jeho pokračovaní ma hlava nerozbolí. A hop! Pri jeho Mímii ma rozbolela ešte rýchlejšie - už po uplynutí prvej tretiny CD. Akčné skladby 10-14 z Goldieho Mímie, podané Silvestriho ostrejšou orchestrálnou formou â?? to je jeho 70 minítové dobrodružstvo The Mummy Returns.
Monumentálny orchester, nostalgický nádych veľkofilmovej historickej klasiky a jemné egyptské prvky. 90% hudby na tomto CD je tou najveľkolepejšou predstaviteľnou hudobnou kulisou. Rovnako bombastickou, akou je napríklad aj Debneyho ížasný Cutthroat Island. Zatiaľ čo však Cutthroat Island si píšťam už dva roky preventívne minimálne raz do týždňa, tento album si od začiatku do konca nepustím snáď už ani raz.
The Mummy Returns je ako na zemi rozsypané vrece pestrofarebných, blyštiacich sa kamienkov. Množstvo krkolomnej akcie, okorenenej množstvom kratučkých a nevýrazných motívov, namixovaných do neskutočne nafíknutej bubliny. Do bubliny, ktorá je vo svojom jadre iba chaotickým zlepencom množstva dobrých, ale nerozvinutých nápadov. Do bubliny, na ktorí keď sa pozriete z ktorej koľvek strany, vždy uvidíte to isté.
V jednej skladbe sa bez problémov vystriedají štyri vedľajšie motívy a päťkarát sa zmení jej štýl z akčného na romantický. Skladba skončí a následuje ďalšia, íplne rovnaká. Ďalšia kulisa k filmovým obrázkom bez hlavy a päty, ktorá síce oplýva závratnou mrštnou silou, no koncepčne zostáva iba ďalším bezvýznamným polienkom do krbu, z ktorého plamene šlahají až k vašim na smrť vyčerpaným uši.
The Mummy Returns je preexponovaná kompozícia, ktorá si toho zobrala na plecia toľko, až zabudla, na čom mohla postaviť svoju potenciálnu výnimočnosť. Je to kompozícia, ktorá sa utopila vo svojej "ížasnej bombastičnosti". Oná bombastičnosť je pekná vec. Je dominantou Shorovho The Lord of the Rings, je dominantou spomínaného Cutthroat Island-u a je tiež dominantou množstva ďalších výpravných dobrodružstiev. Lenže pokiaľ s ňou nie je narábané s citom a mierou, prerastie vám cez hlavu a stane sa otravnou.
Silvestriho orchestrálna forma je krásna a hudba sedí vo filme dokonale. Prečo by som sa ňou ale mal trápiť, počívajíc ju z CD? Čo, okrem jednej smršte gigantického dobrodružstva bez hlavy a päty mi môže poníknuť? Nič. Tri hviezdičky iba za ten jeden jediný, celkom pekný ístredný motív (1, 14, 18). Nebyť jeho, zostalo by len more rozpakov a silná migréna. A tí ja nemám rád.
P.S. V závere CD je popová/rocková skladba od skupiny "Live". Moderná popová pieseň na albume s orchestrálnou hudbou s egyptskou poetikou...
POMO
Hudba *** Album ***
|
