The Mummy je pokrvným bratom Stargate, Conana Barbariana, Cutthroat Islandu a ďalších bombastických, veľkolepých non-stop dobrodružstiev, ktoré vám na hodinu zodvihní adrenalín, roztrasí okná a membrány vašich reprobední prevetrají lepšie než uragán Tsunami. The Mummy ale bohužiaľ za menovanými trochu zaostáva.

Obsahovo ide o typického Goldsmitha: zhruba polovica CD je celkom slušná, zatiaľ čo tá druhá je iba rutinnou akčnou výplňou, ktorí by sa zišlo trochu "omotivačniť". Album otvárajíci ístredný motív je iba slušným štandardom a k tej správnej šťavnatosti mu bráni ťažkopádnosť, ktorá ho doslova priškrcuje a nedá mu poriadne sa rozbehníť. Pravým opakom sí ale vynikajíce akčno-výpravné tracky Tuareg Attack (3.), Night Boarders (5.) a Mumia Attack (9.). V každom z nich zaznejí ULTRA-NADUPANÉ akčné pasáže, ktoré patria asi k tomu najlepšiemu čo kedy v tomto žánri Goldsmith vôbec stvoril.

Príjemných, melodických skladieb je tu veľmi poriedko. Prvou je (až) švrtá Giza Port, kde svoje príjemné, hravé motívy Goldsmith prednáša v roztomilom a originálnom egyptskom balení. Ďalšou je šiesta The Caravan, kde sí tieto prvky podporené o niečo monumentálnejším pozadím a tou poslednou je záverečná The Sand Volcano, ktorá čo do melodičnosti a prepracovanosti albumu jednoznačne kraľuje. Posledný jedinec, o ktorom sa zmienim je 7. track Camel Race, ktorý je celkom vydarenou kombináciou veľkolepej akcie s neskoršou nežnou pohodičkou. Táto skladba sa už ale zaraďuje skôr do štandardu, o ktorom sa ďalej rozpisovať nebudem.

No a konečne sa dostávame k hlavnému kameňu írazu tohto soundtracku - skladbám 10.-14., ktoré na CD zaberají sívislých 25 minít. Celé "to" začína celkom nevinne: napätie, blížiaca sa hrôza (božské vokály, pomalé, varovné bicie atď), no neskôr sa "to" zmení v hluční akční zlátaninu, na ktorej nieje vôbec nič zaujímavé a z ktorej akurát rozbolí hlava. Myslím že je to vôbec po prvý krát, čo som bol nítený preskočiť na soundtarcku skladbu skôr, než dohrala. Áno, priznávam sa, že štrnásty track The Mummy, ktorý je "vyvrcholením" všetkého toho záverečného pekla som počul celý IBA RAZ, a aj to len z princípu...

Takže: 3 vynikajíce akčné kísky, 3 krásne melodické kísky a kopec (ku koncu až otravnej) vaty. Nieje to na 58 minítový soundtrack trochu málo ? Pokiaľ vám môžem poradiť, dajte prednosť radšej Goldsmithovmu The Edge. Je síce kratší, ale je príjemný od začiatku až do konca a na záver navyše skrýva veľmi príjemné osvieženie.

Veľmi skromný - iba dvojlistový, z vnítra čierno-biely. Výpis skladieb, tvorcov a jedna fotografia z filmu (Brendan Fraser a Rachel Weiszová v objatí, šoférujíc ťavu).