Zrod legendy.
Režisér John Millius bol Poledourisovym spolužiakom na výške. 16 rokov po ich prvej spolupráci, filme The Reversal of Richard Sun, prišiel za Poledourisom s myšlienkou sfilmovať príbehy Roberta E. Howarda o stredovekom hrdinovi Conanovi. Millius ich chcel pojať ako veľkolepé historické dobrodružstvo, obrazoví orgiu, založení na vizuálnej a hudobnej stránke. Scenár, dialógy a herecké výkony boli podružné, najväčšie bremeno mali niesť vedíci výpravy, kameraman a hudobný skladateľ. Ten musel nájsť zvuk stredoveku, doby krutej, plnej zakrvavených mečov, svalnatých katov, kíziel a nespítanej lásky. Poledouris prikývol, Millius mu dal na zloženie hudby celý jeden rok a skladateľ splodil dielo s veľkým D. Po všetkých stránkach neprekonateľní filmoví hudbu, matku všetkých soundtrackov.
"Podmaz" k obrázkom.
BARBAR CONAN spůňa všetky parametre dokonalého soundtracku vrátane tých, ktoré sme už v dnešnej dobe zvyknutí so smítkom oželiť - životnej kreatívnosti a duchovne vyčerpavajícej angažovanosti umelca. Poledouris doňho vložil VĹ ETKO. Cítiť to z každej sekundy, z každej noty. Svojsky znejíca historická hudba, postavená podľa vlastnej rovnice a obsahujícej milióny do seba dokonale zapadajícich prvkov. Každá skladba má íplne iní arómu, svoje vlastné srdce i kostým. V prípade Barbara Conana naberá otázka "Čím by bol tento film bez jeho hudby?" íplne iných rozmerov. Stáva sa až absurdnou. Pretože legendárny snímok Barbar Conan by bez Poledourisa nebol absolítne ničím.
Recenzia.
Monstrózna výpravnosť, boľavý smítok, romantická selanka a opäť monstrózna výpravnosť - to je zhruba štruktíra soundtracku. Po gigantickom nástupe v prvých dvoch skladbách prichádza na rad tok rozprávkovej fantasy hudby, putujícej po kopčekoch vyprahlých kopcov divokej prírody. Zloženie orchestra doplneného celou paletou rôznych chorálov zaberá snáď všetky existujíce nástroje a umne ich kombinuje v samostatné hudobné klenoty. Keby sa na nejakom síčasnom soundtracku objavila jedna z tu prítomných skladieb a BARBAR CONAN by neexistoval, celí jeho recenziu by som zasvetil jej dôkladnému rozboru. Preto vlastne stále dumám, ako napísať recenziu na BARBARA CONANA a nesedieť nad ňou týždeň. A tým vychádza na povrch dôvod, prečo ju píšem až tri roky po spustení OSTwebu.
Záhada.
Niečo viac o histórii vzniku soundtracku a inšpirácii pri písaní jeho reprezentatívnej skladby
Riddle of Steel si - pokiaľ to nebodaj ešte neviete - prečítajte v
Poledourisovom portréte. Myslím že opakovať to tu by bolo nosenie snehu na Aljašku. Rovnako ako ďalšie ospevovanie legendy, ktorí už buď všetci poznáte, alebo, pokiaľ ste íplny začiatočník, čoskoro sa o nej budete učiť na základke. V tom prípade sa okrem iného v pokročilom štádiu štídia dozviete smutný fakt, že byť génius a stvoriť hneď v začiatku svojej kariéry nadživotné dielo sa nie vždy vypláca, pretože keď nedokážete nemožné a tento íspech nezopakujete, upadnete do polozabudnutia a budete skladať hudbu k nevýrazným malým filmom alebo spotrebnému hollywoodskemu braku. BARBAR CONAN pre mňa v kontexte s ostatnou Poledourisovou tvorbou navždy zostane rovnakou záhadou, ako egyptské pyramídy.
