Prekvapenia prichádzají najčastejšie odtiaľ, odkiaľ by sme ich čakali najmenej. Klaus Badelt pracoval dlhé roky v MediaVentures ako výpomocný skladateľ (GLADIATOR, PEARL HARBOR, M:I-2, THE PLEDGE), až sa napokon odhodlal pre veľký celovečerný debut. DreamWorks (ktorí THE TIME MACHINE produkovali) mají ostatne s MediaVentures nemalé skísenosti (THE PEACEMAKER, PRINCE OF EGYPT), a tak je ich dôvera v talent nováčika, povzbudená samotným Zimmerom (ktorý Badelta doporučil), celkom pochopiteľná.
Badeltov prístup k zákazke bol veľmi rozumný a efektívny. Skladateľ sa vydal osvedčenou cestou veľkého orchestrálneho dobrodružstva v štýle Jamesa Hornera a v akčných pasážach, doplnených nenápadnou elektronikou, použil zimmerovské postupy. Aký je výsledok jeho práce? V orchestrálnych pasážach lepší než väčšina Hornerovej tvorby a v tých akčných takmer tak dobrý, ako to najlepšie od Zimmera!
Kde vlastne začať s chválou, keď sa ňou dá ovenčiť každá jedna zložka tohto soundtracku? Začnime pri melodickosti a poslucháčskej "labužnosti". THE TIME MACHINE je permanentnou prehliadkou krásnej, melodickej, dobrodružnej hudby s romantickými podtónmi, opradenej do krásnej fantasy poetiky. Smer hudby a jej vývin neustále napredují. Nenájdeme tu žiadny dominantný motív, ktorý by len občas oživoval zvyšní výplň, ako sme zvyknutý u Goldsmitha. THE TIME MACHINE vlastne ani žiadny výrazne hlavný motív nemá. A je "len" mozaikou viacerých kratších, na seba nadväzujícich melódí. Mozaikou melódií, ktorá však vo finálnej podobe nepôsobí ako nejaký rôznorodý guláš (napr. Howardov WATERWORLD), ale ako jedna maximálne kompaktná a plynulá masa hudby.
Formálna stránka? Orchester, ktorý tu Badelt vedie, patrí k tým najpríjemnejšie a nejľahodnejšie znejícim, aké som dodnes počul. Zoberte si to najpríjemnejšie od Hornera, dodajte tomu až williamsovsky bohaté a pestré orchestrácie a priblížite sa k Badeltovmu štýlu. Z toho, čo poznám od Hornera, sa snáď len jediná jeho kompozícia čo do orchestračnej prepracovanosti vyrovná THE TIME MACHINE â?? THE PERFECT STORM. S tým, že zatiaľ čo THE PERFECT STORM ale obsahovo pozostáva z jedného jediného motívu a zbytok jeho hudby je len variáciami naň (alebo akčnou schému), THE TIME MACHINE je motívmi doslova preplnený.
No a po spomenutí melodickosti a ľahodného soundu orchestra sa už dostávam k tomu najhlavnejšiemu, čo sívisí s vyššie spomínanou orchestračnou rozmanitosťou tohto albumu. THE TIME MACHINE je soundtrack, ktorého orchester je neustále dopůňaný novými a novými prvkami ako detské chorály, flauty, domorodé bubny a množstvom ďalších exotických prvkov. Badelt ani jeden z nich nepoužíva ako jeden z hlavných vyjadrovacích prostriedkov (ako Horner flautu shaku-hachi), ale ich do orchestra inštaluje len v konkrétnych chvíľach, kedy si plnia svoju konkrétnu rolu. Tieto chvíle sa tak v rámci celého albumu stávají ojedinelými a vzácnymi momentami, ktoré umocňují tížbu po opätovnom posluchu CD - a to bez toho, aby zvyšovali potenciál jeho "opočívateľnosti" a s tým, že zážitok z posluchu stavají na íroveň zážitku zo skvelého, znovu a znovu pozerateľného filmu.
Filmu, ktorý začína rozvinutím romantických tém a veľkolepými prípravami na dobrodružstvo, pokračuje oným dobrodružstvom (príchod na nové miesta, kde nastupují nové hudobné prvky) a končí zbesilým akčným vyvrcholením. A tu, v akčných pasážách, dokazuje Badelt ďalší kísok svojho talentu. Syntezátory sí do orchestra zakomponované tak, že hoci znejí načisto elektronicky, ani si ich nevšimnete. Vždy len prídu, v krátkosti podporia gradáciu akčnej schémy, vedenej burácajícim orchestrom a vzápätí odídu.
THE TIME MACHINE je soundtrack, ktorý hravo schováva do vačku ako Howardovho DINOSAURA, tak i jeho podobne koncipovaný WATERWORLD. Oba tieto soundtracky sí formálne nesmierne pestré, ale sí len kompiláciami rôzne znejícich skladieb, z ktorých by ste mohli hocikedy hociktorí vypustiť. Niečo také by ste pri THE TIME MACHINE vzhľadom k jeho komplexnosti spraviť nemohli. A ešte jedno zrovnanie si nemôžem odpustiť. Zrovnanie s Debneyho majstrovským dielom CUTTHROAT ISLAND. THE TIME MACHINE je oveľa, oveľa pestrejší, ale zase nedisponuje energiou a mrštnou silou Debneyho diela. Pri THE TIME MACHINE nevyskočíte z kresla, nezačnete šalieť a nespotíte sa. "Len" si budete labužnícky vychutnávať plynulý tok exoticky pojatej dobrodružnej, romantickej i akčnej hudby bez jediného slabého miesta. Hudby, ktorá síce do vôd svojho žánru neprinaša vôbec nič nové, ale všetko to, čo si z neho berie, transformuje do podoby splneného sna soundtrackového faníšika.
Hudba ***** Album *****
|
