Bravo bravo bravisssimo! John Powell povyžuje akciu na umenie a jemne zatieňuje to najlepšie od žánrového majstra Zimmera. Dynamický, strašne cool soundtrack s iba doplňujícou elektronikou čerpá všetku atraktivitu so symfonických hrátok nad dynamickým rytmom "synth-bubienkov". A tými symfonickými hrátkami myslím hneď Williamsa a jeho MINORITY REPORT, Bernarda Herrmanna a jeho slávne thrillery, alebo Jamesa Newtona Howarda a jeho SIGNS. Že je niečo také nemôžné? Že to nemôže fungovať a hlavne nie v podaní elektromága Powella? Omyl!

Soundtrack sa dá rozdeliť na dve časti - po ôsmu skladbu a od smej skladby. Tá druhá polovica neprináša s výnimkou jedného pekného romantického motívu nič nové a je len slabším odvarom prvej polovice. Zdôvodnime si týmto handicapom moje štvorhviezdičkové hodnotenie a zaostrime čisto na prví, päťhviezdičkoví polovicu CD.

úvodný track nažhavý orchester a jednotky-a-nuly, aby sme si v následujícej, druhej skladbe rozbehnutí v rýchliku plnými díškami vychutnali ístredný motív albumu. A ten hoci nie je zimmervosky chytľavý ani bombastický, a dokonca ani nie je tým najlepším na CD, vsádza - na rozdiel od Zimmerovskej jednoduchosti obalenej vo veľkolepom háve - na sofistikovaní skůbenosť viacerých elementov. Následuje niekoľko thrillerových skladieb s krásnymi kízlami, umne skomponovanými zo spomínaného Herrmanna a brutálnych návalov Howardovských sláčikov zo SIGNS.

Ale to všetko je len príprava na následujíce. Siedmy track je síčasťou a predjedlom najížasnejšej akčnej kompozície akí kedy Powell zložil a jednou z najížasnejších, aké som dodnes počul. Tieto superlatívy sa vzťahují predovšetkým na ôsmu skladbu Hog Chase Part 2, ktorá svojou gradáciou, vyváženými, vzájomne sa prelínajícimi a perfektne dopůňajícimi rovinami vytvára tak prekrásnu, dynamickí symfóniu, až sa tlačia slzy do očí. Je to ten moment, kedy okolie, nepočívajíce soundtracky, vnímáte ako mimozemsťanov, ktorí sa vedome pripravují o emocionálne životné vrcholy.

Powell pozná potreby akčného filmu, hrdinstva a nadživotného nadhľadu, a je majstrom v komoponovaní. Hoci tu skůbil to, čo sme uz počuli inde, urobil to spôsobom, ako nikto iný predtým. Touto cestou sa v dnešnej dobe stávají zo sluhov královia. Powell na hrad! P.S. Faníšikovia starej školy a odmietači "plytkých" akčných výplodov MediaVentures, odhoďte predsudky, nasaďte kvalitné slíchatká a oddajte sa rytmu. Presne takto by vaši miláčkovia písali akční hudbu, keby to vedeli.