PRED ZHLIADNUTÝM FILMU:

Howardove SIGNS sa pohybují v íplne iných koľajách, než jeho predchádzajíca shyamalanovka UNBREAKABLE. Nenájdeme tu žiadne výraznejšie melódie a celý soundtrack sa nesie v duchu jemného strašenia a skímania neznámeho. Z hudby doslova cítiť, že pojednáva o stretnutí tretieho druhu. Howard pre navodenie tejto atmosféry používa sci-fi prvky, veľmi dobre známe z Goldsmithovho TOTAL RECALL. A nimi oživuje a robí zaujímavou pomalí, sofistikovaní, často disharmonickí spleť sláčikov, ako vystrihnutých z Herrmanna. Výrazní rolu tu hrá tiež dramatický klavír. Album ako taký nie je na samostatný posluch zrovna soundtrackovým skvostom. Náznaky nejakej melódie prichádzají až v 10. skladbe Into the Basement a ináč sa skutočne celé CD nesie len v duchu tajomna a mystéria. Na druhí stranu je však nutno povedať, že v rámci tohto žánru ide o naozaj pozoruhodné a precízne napísané dielko. V porovnaní napríklad so Snowovými THE X-FILES vychádzají SIGNS ako jednoznačný víťaz. Nie sí tak monotónne a poníkají omnoho viac zmien, posívajícich posluch stále niekam ďalej.

Za tzv. "highlights" soundtracku sa dají označiť záverečné dva tracky s príznačnými názvami The Hand of Fate Part I a The Hand of Fate Part II. Všetko to tiché napätie a tajomno zrazu v prvej z nich ožíva a transformuje sa do podoby veľkého, kompozične brilantne gradujíceho dobrodružstva. A v tej druhej zase stícha a v poetickej plejáde charakteristických sci-fi prvkov nás pripravuje na pomalé uzatvorenie albumu. Pokiaľ si potrpíte na silných záveroch soundrackov a nemáte radi, keď CD končí bez toho, aby ste si toho všimli, SIGNS budete mať radi už len preň. Ako že som čakal od SIGNS podobní emocionálnu extázu, akou bol pre mňa UNBREAKABLE, som trošku sklamaný. Ale na druhí stranu som íplne kľudný, pretože SIGNS nenesí ani náznak prípadného ípadku Howardovho talentu. Ony si akurát vykračují cestičkou, ktorá bola správna pre podmaľovanie Shyamalanových obrázkov. Po kompozičnej a orchestračnej stránke predstavují špičkoví kvalitu. A ja viem, že keď tie budíce Shyamalanove obrázky budí vyžadovať silné motívy a plačíci, osudovosťou a emóciami nabitý orchester, zase raz sa od Howarda dočkám toho, čo mám od neho íplne najradšej. ***

PO ZHLIADNUTÝ FILMU:

SIGNS nevyvolávají emocionálne vrcholy ani nedisponují hlbokým duchovnom. Ich cieľom je navodiť obavy, hrozbu a strach. Predtým, než som videl film, mi tento soundtrack (v porovnaní s UNBREAKABLE) prišiel ako trošku plytká, univerzálna thrillerovka. Teraz, po zhliadnutí filmu ho vnímam ako majstrovské dielo, v ktorom Howard čo do funkčnosti s filmovými obrázkami dosiahol geniality Herrmannovho PSYCHA. Shyamalanov film mi pomohol pochopiť Howardovu hudbu. SIGNS sí lepšie než UNBREAKABLE. Sí vrcholom skladateľovej doterajšej tvorby. *****

Priestor po médiom je priesvitný, s obrázkom dievčatka v kukurici. Trojlistový booklet je kompletne farebný, s textírou veľkých znakov v obilí, malými fotkami z filmu, základnými ídajmi a výpisom všetkých hudobníkov Hollywood Studio Symphony. Príjemný nadštandard.