Vec Johna Carpentera je stiesňujíci film, stojaci predovšetkým na vynikajícej atmosfére. A dovolím si tvrdiť, že táto atmosféra je v prvom rade dielom Morriconeho hudby. Je to hudba pomalá a depresívna, plná zífalstva, beznádeje, miestami až čírej hrôzy.

Na soundtracku ale bohužial pôsobí moc fádne, plocho a nezaujímavo. Je to maximálne minimalistická hudba, v ktorej dominují trubky, husle a klavír (samozrejme všetko vo veľmi skromnom počte). Dve-tri zaujímavé skladby sa tu ale nájdu. Patrí medzi ne prvá Humanity (Part I) alebo ôsma Humanity (Part II). Morricone v nich so zopár nástrojmi dokázal to, o čo sa druhí s bohatým orchestrom často iba pokíšají. Na druhí stranu ale skladby ako Sterilization alebo Bestiality pôsobia doslova odpudivo.

Toto CD si vyžaduje maximálnu pozornosť a "naladenosť" poslucháča. Ak sa Vám naň podarí naladiť, možno Vás chytí. Ak sa Vám to nepodarí, unudíte sa pri ňom k smrti.

Dve čiernobiele fotky a logo filmu.