Slušná akčňáreň. I keď o niečo slabšia než to najlepšie od Powella a zo žánru (PAYCHECK). THE ITALIAN JOB je lážo-plážo elektronická hopsačka, pri ktorej sa autor krásne odviazal a vybláznil. Soundtrack obsahuje aj kopec atmosferického synth-bublania, no ako celok nemá takí jednotní atmosféru ako THE BOURNE IDENTITY. Z veľkej časti je totiž veselší, dynamickejší. A krásne z neho cítiť svet podvodníctva a zlodejiny (film je o gangu zlodejov).

Zaznie tiež klavír alebo elektronické gitary, ale v oveľa príjemnejšej forme, než v akej ich väčšinou servíruje kolega Trevor Rabin (Con Air, Gone in 60 Seconds). Powell si viac menej opäť pohráva s jazzom, bluesom a ich schémami. Nástroje, ktoré poznáme zo zadymených nočných barov, tu znejí v sprievode atmosferickej elektroniky. Je to cool pohodička, ktorá neurazí, ani nijak zvlášť nenadchne. Teda až na tri skladby. Very gut sí Opening Titles, potom hlučnejší akčák Boat Chase a napokon adrenalínovky #12 a #15. V tej prvej z nich sa "bad-boy" pohodovosť z celého CD zosumarizuje v dynamickí powellovčinu par-excellence, kde do toku hudby každých 20 sekínd pribudne nový element a tým sa zosilní jeho výsledný efekt. Presne takto to mám najradšej! A v tej druhej skladbe zasa nájdeme jednu neskutočne cool rytmickí pasáž s perkusiami. Jednu z najlepších, aké kedy Powell vytvoril.