Producent Jerry Bruckheimer sa so svojou zákazkou Enemy of the State obrátil opäť raz na chlapcov z Media Ventures. Voľba tentoraz padla na Harryho Gregsona-Williamsa, ktorému mal kryť chrbát gitarový šialenec Trevor Rabin. Ten sa ostatne už osvedčil na Bruckheimerovom Con Air-e, takže pre Jerryho znamenal istí poistku â?? s Williamsom totižto ešte nikdy predtým nespolupracoval... Neviem, nakoľko bol s týmto score nakoniec Jerry spokojný, no byť na jeho mieste, moja spolupráca s Williamsom by rázne skončila.

Rabinov podiel na tomto soundtracku je maličký - jeho gitary sí tu nepatrné a slížia iba ako občasné spestrenie. To, v čom je poznať jeho prítomnosť je predovšetkým stavba albumu. Tá je totižto takmer totožná s Con Air-om. Enemy of the State začína krátkym, dynamickým techno trackom, ktorý nemá hlavu ani pätu a slíži čisto iba ako "efektný opening". O niečo lepšie je na tom druhá skladba, začínajíca klavírom (samozrejme syntetickým) a prechádzajíca v pôsobivo vystavaný ístredný motív, zhruba každí pol minítu naberajíci nové a nové prvky (a veľkolepejšie vyznenie). Track končí tam kde začal, pri klavírových partoch. Tretia skladba Brillâ??s Theme je takisto relatívne slušným Williamsovým pričinením â?? orchestrálne znejíci, pomalý, osudový motív v balení elektronických efektov â?? niečo podobné, ako Johnâ??s Theme na jeho The Replacement Killers. Tu však všetka aká taká chvála soundtracku končí. Až na deviaty track Free Ferry, ktorý je "najčistejším" (rozumej "najmenej elektronickým") prevedením hlavnej témy je celý zvyšok CD jednohviezdičkovým zlepencom pre Williamsa typických, otravných elektronických efektov. Tie sí skutočne iba výnimočne držané pokope akým takým rytmom, no o ide skutočne iba o RYTMUS a o MELÓDII nemôže byť ani reč. A občasný klavír, ani niekoľkosekundové náznaky hlavného motívu tu bohužiaľ nič nezachránia.

Enemy of the State zapadá dokonale do spoločnosti soundtrackov (Speed, Face/Off, Con Air), u ktorých sa stalo pravidlom, že ich po vypočutí prvých troch až piatich skladieb môžete s kľudným svedomím vypníť. Čo je však najhoršie, Enemy patrí ešte aj v tejto neveselej spoločnosti k tomu slabšiemu. Všetky tri spomínané dielka ho totižto svojimi nápaditejšími a prepracovanejšími "main themes" hravo zatienia. Enemy je na tom skrátka veľmi špatne. Síce nie až tak ako Williamsov predošlí paškvil The Replacement Killers, no predsa len sí to dve hviezdičky iba s prižmírením oboch očí.

Nič moc. Dvojlistový, osem malých farebných fotiek a technické ídaje.