Zimmer avizoval tento soundtrack ako GLADIATORa, odohrávajíceho sa v Japonsku. Nie je pravda. THE LAST SAMURAI má oveľa bližšie k THE THIN RED LINE, spestrenej prvkami z BEYOND RANGOONu. Jednak tými, ktoré hudbe dodávají ázijskí poetiku a jednak tými mohutnými nosníkmi v akčných pasážach.

THE LAST SAMURAI je krásny soundtrack. Relaxačný, exotický, v akčných pasážach nesmierne "powerful". Väčšina hudby sa nesie v kolískovom duchu melanchólie z THE THIN RED LINE, romantiky, vznešenosti. Zaznejí aj klasické zimmerovské echá zo SPIRITa a v jednej akčnej pasáži dokonca i samurajské výkriky bojovníkov. Prekvapivo neprekážají a naopak pôsobivo dotvárají atmosféru celého dielka. A to je vydarené nielen po stránke "čo", ale aj "ako". THE LAST SAMURAI je ďalším triumfom zimmerovských kompilačných schopností. Všetko sa vyvíja od jemného spoznávania, otrkávania sa v cudzej kultíre a platonickej lásky, až k zdramatizovaniu a akcii. A nakoniec prichádza pokľudná rozlíčka. To najlepšie, najsilnejšie, nám nie je naservírované hneď na začiatku, ale v druhej tretine CD.

V porovnaní s GLADIATORom je THE LAST SAMURAI menej smutný, má bohatšie orchestrácie a obsahovo uchopiteľnejšie emócie. Skutočné emócie. Je hlbší. Rovnako ako je hlbšia THE THIN RED LINE. V porovnaní s ňou je ale samozrejme popovejší, hrdinskejší a filozofovanie vymenia za ľahučkí melanchóliu. úplne najlepšie sí na ňom akčné pasáže, disponujíce neskutočnou svižnosťou a silou. Tak, ako mi v akciách Gladiátora (ako filmu) pripadala hudba ťažkopádna, mi pri Poslednom samurajovi rozprídila krv v žilách. Dodala im neskutoční silu. Pred pozretím filmu odporíčam napočívať si soundtrack!