Nesírodá, ale kompaktná mixáž soundtrackových štýlov. Akcia, dobrodružstvo, hrozivé napätie, epická rozprávkovosť. Dynamičnosť a samplová paleta Media Ventures konkrétne Powella a Gregsona-Williamsa, zmiešaná s monumentálnou Silvestriho THE MUMMY RETURNS. Alebo ináč - kopec elektronického bublania, elektrických gitár, a obrovský orchester s chorálmi. Plus nejaká tá univerzálna sentimentálna vložka a nejaké exotické bubienky. Všetko možné, natrieskané do jedného filmu pre popcornových divákov a na jedno CD score pre popcornových soundtrackárov. Ale to nemyslím nijak dehonestujíco. Popcornová filmová hudba je predsa fajn - MediaVentures až na pár výnimiek nerobia nič iné.
TOMB RAIDER: THE CRADLE OF LIFE síce nie je v ničom originálny a je to guláš štýlov, ale je to melodický, non-stop zábavný guláš, ktorý si v kvalite v ničom nezadá s pôvodnými zdrojmi. A hlavne je to guláš, ktorý má veľmi ďaleko k nudnosti a monotónnosti Revellovho prvého TOMB RAIDERA. Ĺ týly sa menia doslova každou skladbou. Bublavá MV akcia prechádza do chorálovo-orchestrálného monumentu, ten prechádza do emocionálneho dumania v duchu THE THIN RED LINE a to všetko je nakoniec rozvírené Silvestriho džungľovými pazvukmi a militaristickými perkusiami z PREDATORA 2. Najkrajšou epickou pasážou je predposledný track Pandora's Box s fakt prekrásnou orchestrálnou exhibícou. Na druhí stranu zamrzí krátka důžka ístredného motívu, ktorý je sice super vzletný a melodický, ale na jedenapolminutovom poli sa nestihne vôbec v nič rozviníť. Je to len taký čriepok, ktorý má nachvílku zdynamičniť filmové obrázky a hneď dať priestor ďalšej scéne. Pre soundtrack sa táto jeho filmová rola bohužiaľ stáva handicapom.
Bolo by hlípe Silvestrimu vyčítať, že sa nesnažil prísť s niečím novým a že TOMB RAIDER: THE CRADLE OF LIFE je iba zlepenec toho, čo už poznáme od inakadiaľ. Jednak mal na projekt málo času, pretože na poslední chvíľu vystriedal Marka Mancinu, a jednak film ako taký bol pokračovaním síce íspešného, ale sračkového komerčného hollywoodskeho tovaru. A i keby bolo jeho pokračovanie rovnako sračkový, dočká sa rovnakého komerčného íspechu. Skrátka nebol dôvod tvoriť majstrovské dielo. Stačilo urobiť presne to čo urobil - neunudiť a čo do najväčšej miery zabaviť. Môžme byť len radi, že to neurobil až tak ponižujícim spôsobom ako Badelt na PIRATES OF THE CARIBBEAN.
POMO
Hudba **** Album ***
|