Už vo filme ma zaujal hlavný motív. Melodicky primitívny, ale celkovým vyznením bombastický, nabušený energiou všetkých naštvaných mutantov. O to smutnejšie však bolo neskoršie zistenie, že s výnimkou jeho nemá tento album zas tak veľa čo poníknuť. Zvukovo ide o typického Ottmana â?? jemná príchuť zvrhlosti a podivnosti, akurát tentokrát bez experimentálnych prvkov a v balení veľkého orchestra. Nájdu sa tu aj tichšie chvíľky â?? hlavne krásna, klasicky znejíca skladba Cerebro -, ale ináč si soundtrack vykračuje v šľapajách bombastického monumentu.

K tým jemnejším pasážam patrí aj zhruba polovica ístredného motívu v ívode soundtracku, prechádzajíceho z onej nabušenej hrdinskej akcie v poetický klavír a jemné husle. Na tomto mieste, ktoré je čoby 7 minítová suita síhrnom toho najlepšieho z CD, sa Ottman skutočne predviedol. Zvyšok hudby je až na spomínaní skladbu Cerebro dosť nevýrazný a jednotvárny. Naháňačky, vyčínanie zla a boj proti nemu - a to stále dokola, v stále rovnako besnom tempe a zlovestno-temnom vyznení. Chvíľku to propomína Goldenthalovho tretieho BATMANa, chvíľku Davisovho (prvého) MATRIXa. Veľkosťou monumentálna, ale orchestračne dosť monotónna masa hudby, padajíca na podobných prešľapoch ako oba spomenuté (rýdzo priemerné) soundtracky. Pomohli by tomu ucelenejšie melódie.

Tento soundtrack nabral medzi zasvetenými na slušnej popularite. A moje troj-hviezdičkové hodnotenie je jedno z mála tam vonku. Pokiaľ by som mal hodnotiť Ottmanovu zručnosť vo vysporiadaní sa s veľkým orchestrom, obzvlášť vzhľadom k jeho predchádzajíce skísenosti iba so skromnejšími partitírami, hodnotil by som vyššie. Ale keď mám tento soundtrack hodnotiť na škále klasické zapáčenia alebo nezapáčenia sa mojím ušiam, nad tri hviezdy sa nedostanem. Ona tá partitíra je totiž íctyhodne veľkolepá, ale chytľavých momentov poníka pohriechu málo. A nebyť tej reprízy skvelej hlavnej 'themesy' v závere CD, aj tie tri hviezdy by boli len tak tak.