Ĺ ikmooký Tan Dun sa krásne preslávil soundtrackom CROUCHING TIGER, HIDDEN DRAGON. Dokonca ním v oscarovom klání trumfol Hansa Zimmera s jeho GLADIÁTOROM, ktorého sa predali podstatne väčšie státisíce. Dunova hudba bola poetická i akčná, vždy maximálne svojská a dokonale čínsky exotická. Prakticky neporovnateľná s čímkoľvek z bežnej hollywoodskej produkcie. Emócie Dun vyjadroval rozťahanými sláčikmi, akciu a dynamiku rytmickými sólo arénovými bubienkami a náhle zdramatizovanie hrozivými trubkami (respektíve niečím, do čoho sa fíka a vydáva to podobný zvuk).

HERO je po CROUCHING TIGER Dunove druhé veľké dielo a rovnako ako i samotný film, je jeho žánrovým následníkom. Hero (film) takisto ašpiroval na Oscara za najlepší zahraničný film. Ale na rozdieľ od "Draka" vyšiel naprázdno. Rovnako, ako vyšiel naprázdno i skladateľ v soundtrackových nomináciách. Snímke sa nedostalo až takej reklamy ako "Drakovi" a tak prešumela bez väčšieho vzrušenia. Čo ale samozrejme neznamená, že by bola, rovnako ako i jej soundtrack, slabšia.

Pri prvom posluchu tohto soundtracku, na ktorom sa podieľal i najslávnejší svetový huslista Itzhak Perlman, som bol trochu v rozpakoch. HERO mi prišiel doslova ako pokrvný bratček CROUCHING TIGERa, doslova jeho alternatívnou verziou. Pri ďalších sa však na povrch začali vynárať jeho osobité prvky a vlastný duch. Po formálnej stránke síce ide o takmer identickí kompozíciu, ale vďaka jednej jedinej zložke - chorálom - je predsa len obsahovo íplne iným soundtrackom. Hrdinskejším, veľkolepejším a výpravnejším. Bubienky v akčných pasážach zostali nezmenené, rozťahané poetické sláčiky taktiež. Iba ony chorály inovují klišé, ktoré Dun íspešne zužitkoval na CROUCHING TIGERovi. Nejde o chorály, na aké sme zvyknutí z klasických soundtrackov. Ide skôr o hromadné, dumavé pobrumkávanie, ktoré dodáva zvyšnej hudbe na božskosti, nadživotnosti a veľkosti.

Viacej než CROUCHING TIGER sa vám bude HERO páčiť iba v prípade, že vám ten prišiel trochu nudný a "tichý". HERO je akčnejší a vzrušujícejší. Pokiaľ ale kvality hudby nemeráte podľa jej epických rozmerov, môžte dospieť len k jediném záveru - HERO je na milimeter rovnako kvalitná hudba ako jej starší bratček a v kontexte so síčasným soundtrackovým prídom je to ďalšia dokonalá alternatíva pre všetkých milovníkov šikmookej kultíry. A i keby vám náhodou táto kultíra bola ukradnutá, stále to pre vás môže byť hudba s dokonalou formálnou i duchovnou harmóniou. A to nie je málo.

P.S. Vlastne v jednej maličkosti je HERO predsa len slabší než CROUCHING TIGER - v poslednej, tentoraz naozaj príšernej popovej piesni. Ale to je predsa nám soundtrackárom, obzvlášť keď ju nemá na svedomí Tan Dun, aj tak ukradnuté.