Exotika, dobrodružstvo, hrdinstvo - veľmi to sľubné dispozície, obzvlášť v kontexte s Basilom Poledourisom. Film bol režijným debutom kameramana ížasného 'Tigra a draka' a sľuboval veľký zážitok. Ale napokon sa z neho vyklubalo obrovské sklamanie. Čo sa vyklubalo z Poledourisovho score? Sklamanie. Ale nie až tak tragické. Záleží len na tom, či ste čakali alebo nečakali druhého BARBARA CONANA.
Poledouris sa s čínskou látkou vysporiadal celkom obstojne, obzvlášť prihliadnuc k tomu, že s ňou doteraz nemal žiadne skísenosti. Nepotreboval byť natoľko veľkolepý a romantický ako George Fenton v ANNA AND THE KING, ani natoľko zasnený a poetický ako TAN DUN v CROUCHING TIGER, HIDDEN DRAGON. Film 'The Touch' je rutinné exotické dobrodružstvo o honbe dobrých a zlých za relikviami. A Poledouris preň zložil adekvátne score, na tomto CD rozsekané na 19 kratších, samostatne nevýrazných ornamentov, obsahujícich všetko čo si film vyžadoval - hravosť, čínsku poetiku, romantiku i akciu.
Jedinou vecou a jediným miestom na soundtracku, ktorá/é vám utkvie v pamäti a budete sa na ňu/naň tešiť pri opätovnom posluchu, je ístredný motív v druhom tracku. Začína poetickým openingom orchestra, sprevádzaného čínskymi cinkotmi a v polovici skladby sa zmení v dynamickejšiu lahôdku s bublajícimi syntezátormi a bubienkami. Moc príjemné. Exotické a zároveň popové. Len škoda, že celá táto krása trvá len niečo málo cez 2 miníty a nerozvinie sa v niečo väčšie. Ale to je koniec koncov prekliatie celého tohto soundtracku, ako som už napísal - pozostávajíceho iba z malých, nenápadných ornamentov.
Kízlom Poledourisova hudba rozhodne disponuje. Čínska exotika je prítomná vo forme snáď všetkých existujícich čínskych nástrojov. Jemné emócie má na starosti zopár huslí a fláut. Akcia sa nesie v duchu perkusií, ktoré poznáme z UNDER SIEGE 2, tu ale servírovaných v pomalšom tempe a plynulejšie. Sprevádzají ich tu najrozličnejšie bubienky, s-koty, syntezátorové efekty a basové vložky. Táto koláž, hoci nemá ani hlavu ani pätu, nikdy nezájde do polohy, kedy by bola otravná a preexponovaná. A vo frekventovanej kombinácii s onými emocionálnymi pasážami vytvára náladovo i formálne veľmi pestrí hudobní koláž.
Problémom tohto soundtracku je, že vás nikdy nenabudí, ani skutočne nedojme. Ony emocionálne pasáže sí príliš kratučké a v akcii Poledouris predsa len skôr tápa, než by ju majstrovsky kočíroval. A preto jeho dielko zostáva len takým lahodným, pohodovým, ale trestuhodne nenápadným čínskym dotykom, ktorým autor prispieva svojou troškou do mlyna, ale točenie jeho kolesa prenecháva spomínaným pánom Tanovi Dunovi a Georgovi Fentonovi. Možno je to tým, že hudba k tým ich filmom si vyžadovala aj niečo viac, než len jemný dotyk čínskej kultíry. A možno je to tým, že Basil má už predsa len to najlepšie za sebou.
Hudba *** Album ***
|