Na "ohudobnenie" tohto indiánskeho dobrodružstva vynikajíceho režiséra Michaela Manna boli nezvyklo povolaní dvaja skladatelia, navyše obidvaja druholigoví (fandovia prepáčia). A o to väčšie prekvapenie vzošlo z ich spolupráce. THE LAST OF THE MOHICANS sa vďaka svojej melodičnosti a krásnym motívom stal jedným z najpredávanejších orchestrálnych soundtrackov a stal sa známym aj medzi tými, čo by ináč o tento hudobný žáner ani pohľadom nezavadili. Kolekcie skladieb oboch skladateľov sí tu zoradené osobitne za sebou, takže sa ich štýly nemiešají (niekomu to bude vyhovovať niekomu nie). Prvých deväť trackov je Jonesových a následujícich sedem Edelmanových.

Hlavným ťažiskom Jonesovej hudby sí krásne, rozťahané a ducha povznášajíce motívy, ktoré hrají rovnako veľkí ílohu jak v pomalých, tak aj v dramatickejších skladbách. Sí nenásilne hrdinské, romantické a krásne vyjadrují indiánsku poetiku života v panenskej prírode. Jonesov štýl komponovania je originálny a veľmi príťažlivý, vkusne kombinujíci syntezátorové pozadie s dokreslujícim orchestrom v popredí. Aranžmá hudby je jednoduché a skromné, čo spôsobuje miestami až hypnotický posluch (niečo mierne na štýl Zimmerovej THE THIN RED LINE). Jonesova časť hudby na tomto soundtarcku je naozajstnou lahôdkou, ktorá by nemala unikníť uchu (a srdcu) žiadneho milovníka filmovej hudby.

Edelmanov poddiel začína 10. skladbou The Courier a treba priznať, že jeho práca nieje až taká skvelá ako Jonesova. Jej problém tkvie v tom, že sa snaží pôsobiť príliš vážne a občas až kýčovito smutne. Edelman sa vybral smerom, ktorý stanovil Jones a ktorý nieje až tak blízky jeho srdcu. Takého, akého ho poznáme z DRAČIEHO SRDCA ho prezentují iba dve skladby. Prvou je už spomínaná 10, ktorá je (aspoň v porovnaní s Jonesovým serióznym soundom) typicky "Edelmanovsky hravá" a veselá (nechýbají tu akustické gitary ani backgroundová basa). Tou druhou je jedenásta Cora - pomalá, krásna romantika, akou DRAČIE SRDCE doslova prekypuje. Tento track je z Edelmanovej časti bezpochyby najlepší. Posledné náznaky "pravého" Edelmana zaznejí ešte aj zo štrnástej skladby, no veľmi rýchlo sí utlmené ďalším temným materiálom. Čo sa týka záverečnej piesne Ciaran Brennanovej v štýle Enye, tá je príliš krátka na to, aby stačila zaujať a tak je maximálne nevýrazná.

Takže majte na pamäti: ak máte radi jednoduchí, príjemní a melodickí filmoví hudbu, minimálne prvých deväť skladieb si bezpochyby zamilujete a kípu tohto CD určite nebudete ľutovať.

Trojlistový, rozkladací. Z vonkajšiej strany fotografie, z vnítornej rozpis tvorcov albumu (čb).

Keďže sa stal POSLEDNÝ MOHIKÁN jedným z najpredávanejších soundtrackov 90-tych rokov, Varesáci využili jeho trhoví silu a rozhodli sa napakovať si peňaženky novým vydaním. Hrá Royal Scottish National Orchestra, diriguje Joel McNeely. Hoci bolo pridanej trochu novej, pôvodne neuverejnenej hudby, podstatne viac jej bolo odobranej a nová "ížasná" reedícia je takmer o desať minít kratšia ako originál!