Ruku na srdce - Goldsmith je popri neodmysliteľných spevných melódiách hlavne na komplikovanosť kompozície a akciu, než na emócie. Aspoň v porovnaní s Barrym alebo Williamsom. A práve preto poteší, keď raz za čas vyprodukuje pokojní, nežní hudbu v štýle POWDERa. RUDY je z rovnakého sídka. A patrí k tomu najlepšiemu zo skladateľovej tvorby. Pokiaľ teda neohýňate nos nad sentimentom a v rámci jeho diskografie striktne nepreferujete sofistikovane napísané, atmosferické veci typu PLANET OF THE APES alebo ALIEN. V tom prípade by ste boli na zlej adrese.
RUDY je tuctový, prostý sentimentálny dojáčik. Ale moc krásny dojáčik. A z istého dôvodu je dokonca lepší než POWDER. Ten má krásny ístredný motív, ktorý sa na CD zopár krát zopakuje a zvyšok jeho hudby pozostáva z krehkej výplne so sci-fi feelingom, lepšie sediacej vo filme než na albume. RUDY neobsahuje vôbec žiadnu výplň. Takisto má krásny ístredný motív, ktorý zaznie hneď v jeho ívode a neskôr ešte niekoľkokrát, no ostatní hudbu na CD tvoria zasa ďalšie motívy - a rovnako pekné, spevné, a rovnako bohato zabalené do orchestra, ako ich líder. Keď poznáte Goldsmithovu šablónu, cez ktorí maestro skladá väčšinu svojich soundtrackov, musí vám byť jasné, že RUDY je tým pádom v rámci jeho tvorby poslucháčskym drahokamom.
Hollywoodska limonáda v mierne výpravnom balení, radosť, veselosť, chvíľkové váhanie, minutka melanchólie - RUDY je emocionálna, nonstop melodická vatička. Niet tu žiadnej akčnej alebo thrillerovej pasáže, žiadneho výrazného zdramatizovania. Zvuk orchestru je štandardne goldsmithovský, tentoraz ale menej basovitejší a ráznejší a viacej postavený na jemných husliach. V pozadí zaznejí krásne chorály a v najveselších pasážach sa hudba zrýchluje a husle šprintují vpred v duchu Silvestriho FORRESTa GUMPa. Elektroniku som si nevšimol žiadnu. Treba viacej rečí? Ešte stále sa snáď rozhodujete, či kípiť alebo nekípiť?! :)
Hudba **** Album ****
|