BRAINSTORM je jednou z trojice prvých väčších sci-fi zákazok, ktoré dostal Horner krátko po presedlaní z pedagogických aktivít na písanie filmovej hudby. Tými ďalšími boli STAR TREK II a KRULL. A rovnako, ako pri nich, aj pri tomto dielku si dal mimoriadne záležať. Z polovice ide o hroziví, plýživí thrillerovku s mohutným temným orchestrom, prirovnateľným depresárňam Howarda Shora a z polovice o smutní drámu so zopár svetlejšími okamihmi. A to všetko zdvihnuté vysoko nad priemer rýchlym klavírovým partom a 'abyssovskými' chorálmi.

Je zaujímavé sledovať, ako obratne už vedel tak mladý Horner zahádzať s orchestrom. Jeho zvuk sa nesie v duchu vážnej hudby prichutenej postupmi Bernarda Herrmanna, a chorály si čo do pôsobivosti v ničom nezadají s tými, z Goldsmithovho FINAL CONFLICTu. Ostatne, aj ho trošku pripomínají. Ale najzaujímavejšie na posluchu tohto CD je skímať cezeň korene Hornerovej tvorby. Už tu je krásne počuť ľakačkové i melodické postupy z ALIENS. A v o nič horšom prevedení! Z tohto hľadiska sa BRANISTORM zaraďuje medzi východzie hornerovky, povinné pre všetkých Jamesových faníšikov.

BRAINSTORM je zaujímavý tiež tým, že ide o jeden z mála Hornerových hororových soundtrackov. Ďalšími sí napríklad HUMANOIDS FROM THE DEEP, THE HAND a WOLFEN, z ktorých druhé dva menované zatiaľ oficiálne ani nevyšli. Preto poteší počuť, ako obratne si vedel za svojich mladých časov poradiť aj s týmto žánrov. Hneď druhá skladba Lillianâ??s Heart Attack jeho skladateľské schopnosti stavia na íroveň Jerryho Goldsmitha a pri jej počívaní sa mi opäť naskytá zrovnanie s FINAL CONFLICTom. Za seba musím konštatovať, že Hornerove pojatie temnoty v kombnácii s chorálmi sa mi páči viacej!

BRAINSTORM nie je medzi soundtrackármi moc známe CD. Vyšlo už dávno u Varese Sarabande, má íbohé balenie a nelákavý cover bookletu. O to väčšie prekvapenie sa však skrýva v jeho hudbe. Tento soundtrack totiž nie je ani o chlp horší než ALIENS, alebo ktorákoľvek neskoršia thrillerovka oveľa väčšieho mena. Preto vám odporíčam venovať mu trochu pozornosti. Hlavne prihliadnuc k síčasnej Hornerovej tvorbe je to totiž čo do zainteresovania umelca do svojho diela hotové zjavenie z nebies.

Dvojlistový, čierne na bielom teoretické zamyslenie sa režiséra filmu Douglasa Trumbulla
nad všeobecným zmyslom symfonickej hudby vo filme, a pochvala Hornerovej kompozície v tomto jeho snímku. Posledná veta je pekná:

"Zatiaľ čo píšem tieto riadky, James diriguje Londýnsky symfonický orchester kvôli digitálnej nahrávke tohto albumu. Práve dosiahol tridsiatku. Desivé."