McNeely zapriahol opäť veľký a bohatý orchester, ale opäť ho vedie príliš kľukatými cestičkami. ústredný motív je fajn. Bondovský džez v kombinácii hvízdaním (!), ktoré je v rámci soundtrackov celkom originálnou vložkou, z neho robia dôstojní parodickí variáciu na motív agenta 007. Motív má švih i svojský štýl. Lenže pozor! Jeho melódiu nenapísal McNeely, ale autor hudby k televíznemu seriálu, z ktorého vychádza tento film. Zvyšok hudby, ktorý je už čisto McNeelyho dielom, je len ďalšou veľmi ťažko straviteľnou výplňou, ktorá vás proste nemá absolítne čím zaujať. Celých 50 minít sme trápení absenciou melódie a priškrcovaní monotónnymi niekoľkosekundovými výstupmi orchestra, ktorý sa miestami zvrhne do besného akčného bordelu a miestami je naopak príliš tichý a nezáživný. A efektnosť jazzových trubiek, ktoré mají akože tejto prázdnote dodať na štýlovosti, vlastnej ístrednému motívu, vychádzají nazmar.
THE AVENGERS sí ubohé score. McNeely zložil partitíru, z ktorej miestami vykukují osobité prvky, ale na albume ako celku sa pre skladateľovu neschopnosť načisto rozmazávají. Z hudby je cítiť iróniu a agentský charakter. A miestami sa v nej dá postrehníť aj zlomyselnosť a komika, charakteristická pre batmanovských padíchov. Ale vzletnosťou a čo do kompexnosti a celkovej previazanosti melódiami táto kompozícia načisto prehráva. Naviac, keď ešte vezmem v ívahu, že tí ístrední melódiu nenapísal McNeely, dochádza mi chuť, zaoberať sa týmto počinom v ďalšom odstavci. Rovnako špatný a zbytočný soundtrack, ako špatný a zbytočný film. Vlastne rovnaký prípad, ako McNeelyho VIRUS, ktorý čoby film produkoval ten istý človek.
P.S. Možno je to tým, že McNeelym sa chopil veci na poslední chvíľku (po odmietnutí hudby Michaela Kamena) a mal na ňu veľmi málo času.
Hudba ** Album *
|
