Wao! V PREDATOROCH ignoroval melódie, zameral na rytmiku a zložil drsné akčné pecky, obalení do stiesňujícej atmosféry v prvom prípade zelenej a v druhom mestskej džungle. Svoju prácu si odviedol na veľmi dobrí. Wao! V SUDCOVI DREDDOVI Silvestri ignoroval atmosféru, zameral sa na melodičnosť a heroickí bombastičnoť a zložil drsní akční hyperpecku. A svoju prácu si odviedol na výborní! SUDCA DREDD je orchestrálne akčné inferno, razantná, mohutná kompozícia, adrenalínovka prvej triedy. Keď zrovna neznie akčne nadupaná hudba, pri ktorej chcete prinajlepšom niečo veľké rozbiť, znie výpravná chorálová kompozícia v štýle STARGATE a rozprídená krv vo vašich žilách dostáva možnosť vypraviť sa do neprebádaných krás filmového sci-fi vesmíru.
No, ale to som príliš poetický. Keby ma počul Sudca Dredd, naštval by sa, prefackoval ma, vložil by mi do rík 100 kilový kanón a vyslal ma do boja proti armáde mecha warriorov. V prvej skladbe sme oboznámení s ížasným, nadživotne hrdinským hlavným motívom, v druhej Judgement Day objavujeme prostredníctvom mohutných chorálov nekonečné krásy vesmíru a v tretej Block War nastupujeme do akcie neskutočne energickou a nadupanou akčnou kompozíciou, ktorá dosahuje ráznosti tej najlepšej zimmerovštiny. Vo štvrtej skladbe prichádza prestávka s trochou orchestrálne poskromnejšej komornej atmosféry, ktorá však vo svojom závere vrcholí ístredným motívom vo forme víťazných fanfár. V piatom tracku sa po zopár ívodných militaristických perkusiách, ponorených do rícha temnoty, vraciame späť do krkolomnej akcie, tentoraz tak trochu chaotickej, "výplňovej", ktorá však nakoniec (našťastie) opäť vrcholí víťazným ístredným motívom. S predposlednou skladbou nás Silvestri najprv rozčíli, no potom si uvedomíme, že to nemohol myslieť vážne a celé je to len jeden veľký vtip. Je to totiž track, ktorý doslova vypadol z druhého PREDATORA a ktorý sa k zvyšnej dreddovskej hudbe VÔBEC nehodí. Atmosferično džungle, navodené kolážou mohutného hučania v pozadí a plechového škrípania a podivných votreleckých škrekov v popredí. Do toho nečakané, lakavé nárazy perkusií, alebo divoká rytmická síhra bubienkov a v íplnom závere opäť náznak dreddovského hlavného motívu. Nie, to Silvestri nemohol myliesť vážne, i keď nejaké pocity neistoty tento ílet predsa len zanecháva. A tie treba eliminovať návratom k osvedčeným, predošlým štýlom soundtracku. Posledný, deväť minítový track New World nás už vracia späť do orchestrálnej spleti starého dobrého akčného klišé a vo svojom závere nám naposledy pripomína, aký ížasný je ístredný, megahrdinský dreddovský motív.
SUDCA DREDD je soundtrack, ktorý mi vyvrátil teóriu, že čisto orchestrálna kompozícia ktoréhokoľvek skladateľa nemôže nikdy dosiahnuť ráznosti a energičnosti Zimmerovského štýlu, jedinečným spôsobom kombinujíceho orchester s elektronikou. Goldsmith je expert na výpravné dobrodružstvo, ale nie na melodickí akciu, Horner vie zložiť aj hrdinskí melódiu aj krkolomné akčné klišé, ale tieto dva samostatne fungujíce elementy nevie zjednotiť a Poledouris je buď chudobný na motívy (ROBOCOP), alebo je príliš monotónny (STARSHIP TROOPERS), alebo nedokáže poriadne vynaložiť so svojimi nápadmi a jeho na prvý pohľad skvelé dielko vyznieva v konečnom dôsledku ako nedonosený potomok veľkého majstrovského diela (THE HUNT FOR RED OCTOBER). A v tomto momente a v tomto síboji nad spomínanými pánmi víťazí práve Silvestri. Jeho SUDCA DREDD je všetkým, čím má byť prvotriedna orchestrálna akčná hudba. Je megalomanský, nadupaný adrenalínom, srší enormnou energiou a nechýba mu ani nadživotne hrdinský ístredný motív. A keby ho ešte niekto vydal ako čisto orchestrálny a možno aj trošku lepšie zaranžovaný album (predovšetkým v záverečnej, 9 minítovej skladbe by sa zišlo výraznejšie zrekapitulovať to najlepšie z celého soundtracku), bol by snáď jedným z najlepších akčných soundtrackov vôbec.
POMO
Hudba **** Album ****
|
