Akcia, napätie, akcia, napätie. Nuda, nuda, nuda, nuda. Žiadna melódia, iba pokusy o rytmické zosíladenie fláut (s-h), bubienkov, kontrabasových zárezov, spísty perkusií a varovných sláčikov, známych z ívodu ALIENS. Plus nejaké zvuky, pripomínajíce trieskanie kovových tyčí do železného zábradlia. V íplne najhoršom prevdení sa toho vsetkého dočkáme v nepočívateľných skladbách The Hit a Assault on Ryanâ??s House (druhá menovaná má 11 minít!) A v menej bolestivom, ale stále príšernom, v ďalších štyroch trackoch.

Ak má tento soundtrack nejaké pozitívum, respektíve niečo, čo ho ako tak zachraňuje pred absolítnym prepadom do pekla, sí to živé vokály. Nájdu sa tu aj nejaké umelé, ale tie patria skôr k hudbe, opísanej v prvom odstavci. Tie živé, speváčky Maggie Boyleovej, otvárajíce a uzatvárajíce CD, však soundtracku dodávají aspoň aké také poludštenie. A v trojke, ktorá je dielom formácie Clannad, zaznie dokonca vokál ich speváčky, známej napríklad zo záverečného songu na POSLEDNOM MOHYKÁNOVI. Nebyť vecí, spomenutých v tomto druhom odstavci, nemal by som jediný dôvod dať celé dve hviezdičky.

P.S. Pardon, ešte som zabudol spomeníť, že zo soundtracku vaní írske prvky. Keby to ale zohrávalo nejakí rolu v jeho kvalite, nezabudol by som na to.

Na to, že ide o Milan Records, dosť slabý. Dvojlistový, a na modrom pozadí základné info o soundtracku a tracklist bez stopáží skladieb. Nikde vôbec žiadna fotka. Ani z vonkajšej strany, ani zo zadnej strany krabičky.