Toto legendárne Poledourisove dielo je mnohými označované jednak za jedno z jeho najlepších a tiež za dielo, ktoré ídajne vykradol Hans Zimmer pri tvorbe jeho Crimson Tide. Ja obidve tieto tvrdenia striktne odmietam. Čo sa týka Zimmera, pripíšťam že sa ním inšpiroval, no myslím si že svojím inovatívnym podaním dal tejto látke iba nový, modernejší a príťažlivejší kabát.
Najväčším handicapom tohto soundtracku je jeho důžka, ktorá si protirečí s jeho obsahom. Zatiaľ čo by toto CD malo vzhľadom k svojim ítlym tridsiatim minítam obsahovať reprezentatívny výber skutočne len toho najlepšieho z kompletnej filmovej hudby, väčšinu materiálu na ňom tvoria iba krátke, "doplnkové" tracky. Naozaj dobré kísky tu nájdete iba tri. Tým prvým je ívodná, príjemne melodická ruská hymna Hymn to Red October, ktorá je dôkazom Poledourisovej neobmedzenej fantázie a šírky jeho žánrového záberu. Na ňu nadväzuje asi najlepší track, Nuclear Scan, ktorý je ukážkovým príkladom akčnej hudby z dôb, keď sa syntezátory používali iba ako doplnok v orchestrálnych kompozíciách (dnes to v tomto žánry funguje naopak). No a tým tretím trackom je výborný Chopper (#6), kde sa na pozadí ponorkového sonaru postupne rozpítava skvelý akčný motív. Je to skutočne ukážková síhra bicích, syntezátorov a stupňujícej sa napínavej melódie (husle a neskôr aj trubka). A to je bohužial posledná skladba, ktorá obstojí ako samostatný "runner". Zvyšné tracky síce občas zažiaria dobrým nápadom, no ten je väčšinou nedotiahnutý a skladba tak stráca na akejkoľvek dôležitosti a osobitnom význame.
ťažko povedať, či za to, že tento soundtrack nie je tým, čím mohol byť môže Poledouris, alebo ten kto ho zostavoval. Existují dve možnosti: Buď proste svoju prácu Poledouris nedotiahol k dokonalosti (a mnoho nápadov zostalo nezrealizovaných), alebo je toto CD skutočne iba výťažkom toho menej zaujímavého z veľkolepého, majstrovského diela. Vzhľadom k tomu, že film trvá takmer 130 minít, sa zdá byť druhá varianta pravdepodobnejšia.
Hudba **** Album ** Zvuk ****
|
