Po Titanicu prichádza James Horner s ďalším, slanou vodou do poslednej nitky premočeným dobrodružstvom. Ĺ truktírou albumu nemá Perfect Storm k Titanicu príliš ďaleko (veľkolepý ívod, dramatické jadro, smutný záver), koncepčne však ide o íplne niečo iné. Zatiaľ čo Titanic bol zaranžovaný tak, aby vyhovoval aj čo najväčšiemu počtu normálnych smrteľníkov, tento album kráča v klasických schémach Hornerových soundtrackov a nepoužíva žiadne romantické vokály a žiadne gíčovité prvky, mainstreamovo spestrujíce konečné vyznenie orchestrálneho materiálu.

Najcharakteristickejšou črtou Perfect Storm-u je prítomnosť jedného jediného motívu, z ktorého dokázal Horner vydolovať skutočne maximum. Ten je totižto hlavnou stavebnou jednotkou všetkých "príjemnejších" (rozumej ne-akčných a ne-thrilleorvých) skladieb. V nich sa s ním Horner zahráva všemožnými spôsobmi a striedavo nám ho predkladá v kľudnejších, veľkolepo výpravných i dramatickejších a smutnejších polohách. Značne veľký priestor tu dostávají zavíjajíce elektrické gitary, ktoré vo vydarenej kombinácii s orchestrom jedinečným spôsobom umocňují bombastické vyznenie tých najmonumentálnejších dobrodružných pasáží.

Predošlý odstavec sa (s výnimkou rovnako orientovanej predposlednej skladby) vzťahuje výhradne na prvé štyri tracky, ktoré tvoria akýsi "opening", vtiahnutie poslucháča do deja a jeho naladenie na vlnu čisto pozitívnej, dobrodružnej atmosféry. Od piateho tracku sa už optimizmus začína vytrácať a na rad prichádzají prvé dramatické momenty. Tie sí čoraz viac korenené akčnými pasážami, ktoré vyvrcholia v ôsmom tracku Rogue Wave nervy drásajícimi orgiami huslí a množstva ďalších sláčikových nástrojov. Celá táto akčná polovica CD je prirodzene o niečo menej atraktívna než suita ívodných štyroch trackov, no stále ide o veľmi slušný nadštandard akčnej horneroviny.

Predposledná, 9. skladba Thereâ??s No Goodbye nás po dramatických peripetiách vracia do pôvodnej atmosféry a prostredníctvom najkľudnejšieho prevedenia ístredného motívu nám dáva možnosť vydýchnuť si a pripraviť sa na záver tohto dobrodružstva. Záverečná skladba, ako to už chodí na väčšine síčasných Hornerových soundtrackov, je príjemnou popovou pesničkou, ktorá neurazí, a v tomto prípade dokonca veľmi príjemne poteší. Ide o akustickí soft rockoví baladu postavení na ístrednej melódii, spievaní mierne zachrípnutým hlasom a lá Bryan Adams.

The Perfect Storm je veľmi slušným soundtrackom, ktorý má hlavu i pätu a nechýba mu ani krásny ístredný motív, s ktorým je nakladané v najlepších Hornerových tradíciách. A i keď nie je na posluch tak pestrý ako jeho sesterský Titanic, kvôli radosti a pozitívnym emóciám ktoré z neho vyžarují si rozhodne zaslíži byť síčasťou zbierky každého milovníka filmovej hudby.

Ĺ tvorstránkový, rozkladací, z vnítra čiernobiely. Fotografie z filmu, tracklist a základné info.