Prečo mám radšej ranného Hornera než toho síčasného? Pretože vtedy mal ešte skladateľ cit pre mieru a chrlil nápady. GLORY je vrcholom Hornerovej rannej tvorby. Je to jeden z mála skladateľových soundtrackov, ktoré si ja osobne dokážem vychutnať od prvej do poslednej sekundy bez jediného náznaku nudy alebo pochybností. GLORY je soundtrack k vojnovému filmu, ale pôsobí ako uspávanka z nebies. Jeden motív a prakticky v totožnom prevedení - smutná (ne)hrdinská melódia v podobe jemníčkeho orchestra, chlapčenského zboru a vojenských bubienkov - to je to, o čom je tento album. Čiže štrukturálne podobne ako LEGENDA O VÁĹ NI. Akurát s tým rozdieľom, že na tomto albume nie je krásnych len prvých 5 skladieb, ale je krásny íplne celý.

Neviem ako vám, ale mne na LEGENDE O VÁĹ NI vadí, že zhruba od polovice CD už Horner nevie, ako predviesť to, čo už raz povedal tak, aby to znelo stále pítavo. A to je to, čo sa nedá povedať o GLORY a prečo je po kompozičnej stránke lepším soundtrackom. On ten nežný motív je totiž (opäť veľmi jemne a s citom) striedaný so zopár letmotívmi, ošperkovanými píšťalkami, ďalšími vojenskými bubienkami a trubkami. A ako CD napreduje, prepožičiava si od nich nové a nové prvky a pomaly, bez väčšieho narušenia relaxácie, naberá na rozmere a dramatickosti. Na dramatickosti, ktorá má veľmi ďaleko ku všetkým tým nečakaným divokým výbuchom orchestra a zavíjajícej flaute shaku-hachi z druhej polovice LEGENDY alebo WILLOWA. Finálneho zdramatizovania sa samozrejme dočkáme - a pozostáva z titanicovskej, ráznej akcie. Ale trvá len necelé 2 minutky (záver skladby Preparations for Battle) a hneď po ňom následuje zmiernenie v podobe pulzujíceho orchestra v štýle Carminy Burany (Charging Fort Wagner). Akože zbožňujem Carminu Buranu, nemôžem si želať krásnejšie vyvrcholenie.

Predposledná skladba Hornerovej GLORY nás po krátkom pohrození vracia do starých koľají. Do miest nehy, anjelskych (chlapčenských) zborov a jemníčkeho orchestra. A posledný track necháva rozoznieť efektné syntezátorové bublanie v pozadí (ktoré sme v náznakoch zavetrili už v ívodnom tracku) a prichádza s prvými výbuchmi orchestra. Výbuchmi, ktoré ale len jemníčko dokresľují ďalšie zborové vokály a prednes krásneho hrdinského motívu. Ako málo niekedy stačí k dokonalosti. Keby mal GLORY 70 minít, možno by bol monotónny alebo by sa na ňom objavili aj nejaké ruĹ?ivé pasáže. Ale on má 43 minít. A tých 43 minít je stelesnením hudby, ktorou ma Horner dokázal po prvý krát pohľadiť na rovnakých miestach, kde ma obyčajne dokážu pohľadiť iba Williams alebo Barry. Nedajte sa odradiť tým, že ide o soundtrack k vojnovému filmu. GLORY je totiž nesmierne jemnou, citlivou, emóciami presiaknutou a duchom gigantickou kompozíciou!

P.S. Za GLORY obdržal Horner cenu Grammy.

Na to, o akí klasiku ide, a že vo svojej dobe znamenala niečo podobné, čo v tej svojej TITANIC, extrémne odfláknutý booklet. Dvojlistový, tracklist, info o soundtracku a filmové veľké logo s ívodnými filmovými titulkami. Všetko čierne na bielom.