Premárnená príležitosť. Ale ani nie tak preto, lebo prví polovicu DARK CITY zapůňají rockové songy, ale hlavne preto, lebo samostatné Jonesove score síce obsahuje zopár unikátných pasáží, ale ako 36 minítová masa hudby postráda výraznejšiu štruktíru a je "len" zhlukom pôsobivej temnoty.

Divoký, zavíjajíci orchester v Jonesovom podaní je skvelý. Doňho rázne kovové perkusie, škripoty a temná chorálová kulisa v pozadí - Jonesova hudba akoby vypadla z pekla. Miestami sa objaví melanchólia a romantika, no aj tá sa nesie vo film-noirových dimenziách smítku a ponurosti. Atmosferická hudba z iných sfér. Kulisa, pre svoju divokosť nevhodná pre zaspávanie, ale pre absenciu sofistikovanosti bohužiaľ aj pre náročný posluch.

DARK CITY ale aj napriek pokrivkávajícej kostre treba pochváliť za jeden skvost. A to skvost s veľkým S. Dominantou score nie je nejaký klasický motív, ale istá akčná pasáž. Pasáž, ktorá počas tých 36-ich minít zaznie len 3 krát (skladby 7, 12, 14) a zakaždým iba v důžke dvoch až štyroch minít, ale ktorá vás zakaždým dokonale priklincuje do sedadiel a vyrazí vám dych. Jones musel byť vo chvíli písania tejto suity naozaj personifikáciou diabla. Zoberte si to najdivokejšie z CUTTHROAT ISLANDu, dobrodružného ducha vymeňte za hororovo-ponurí temnotu a pridajte hífy kovových perkusií. Príchod Satana v podaní Goldsmithovho THE OMENa stráca na dôveryhodnosti. To Jones zhudobnil príchod Zla tak, ako by naozaj prebehol!

DARK CITY je zpolovice pesničkové a zpolovice orchestrálne album, pričom z orchestrálnej časti je zhruba 10 minít špičkovou adrenalínovkou. Za kípu v regulérnom obchode toto CD moc nestojí. Rozhodne však stojí za bazaroví cenu. Už len kvôli tým desiatim minítam. Pretože tie patria bezpochyby k tomu najlepšiemu od Trevora Jonesa.