Keď som tento umelecký skvost zasíval prvý raz do playera, jednak som nevedel čo mám od neho očakávať a tiež som sa ho tak trochu bál a nedával som mu príliš veľké šance. Čo od neho očakávať som nevedel preto, lebo som si nevedel predstaviť, akým zázrakom dodá Edelman svojej hudbe poetiku džungle a v jeho kvality som neveril skrátka preto, lebo ide o thriller - a ako je známe, zatiaľ čo v romanci, dobrodružstve, rozprávke a skrátka v pozitívnych a oddychových žánroch je Edelman expertom, v tých vážnejších sa pohybuje s obratnosťou veľryby vo vani.
Prečo bol potom vlastne poverený zložením hudby k tomuto B-čkovému hororu? Zrejme preto, lebo jeho gíčovitý a lacný â?žsoundâ?ś bol pre neskrývané hybridné vyznenie filmu priamo dokonalým hudobným farbivom. A po tejto stránke Edelman nesklamal. Anaconda je hard-core gíčom toho najväčšieho kalibru.
Všetka thrillerová hudba na tomto CD (85% jeho obsahu) pozostáva z typických edelmanovských orchestrálnych, no synteticky plocho vyznievajícich kompozícií. Dynamika akčných pasáží je docielená divokými ítokmi tlmených bicích, hororový ráz vreštiacimi huslami alebo nízkotónovým vrčaním. No a tento klasický thrillerový štýl je napokon okorenený špecifickejšími prvkami, ktoré nám pripomínají, že sa nachádzame v džungli a v pätách máme zákerne sa plýžiacu vraždiacu beštiu. Na navodenie džungľovej atmosféry použil Edelman exotickí píšťalu, na charakterizáciu monštra prapodivné syntetické chrapčanie (ktoré skôr než hada, pripomína pád čerstvo odpíleného stromu).
Zvyšných 15% hudby sa nesie v pozitívnejšom štýle, akoby vypadnutého z oka Dračieho srdca. Prvá sympatická pasáž prichádza so 4. skladbou, kde sí pekné víťazné orchestrálne výbuchy v pozadí sprevádzané ístredným píšťalkovým motívom. 7. skladba sa nesie pre zmenu vo veselom, dobrodružnom duchu a tretia a posledná pohodovka (9. track) je nežným, čisto klavírovým partom, ktorý používa Edelman ako autogram vo väčšine svojich diel (nech sí akéhokoľvek žánru). Všetky tieto tri príjemné skladby sí však príjemnými iba do veľmi skromnej miery. Popri motívoch z Dračieho srdca, Gettysburgu alebo epických melódiách z Dragona: The Bruce Lee Story totiž pôsobia iba ako ich nemastné neslané napodobeniny.
A to je príser, pretože keď je ešte aj to jediné stebielko v obkľíčení thrillerovej, umelej a nedôveryhodne vyznievajícej nudy tenké ako špáratko, potom vás nič nezachráni pred pádom do močiaru, kde na vás celých 35 minít čaká mäsožravá anakonda. Len ma štve, že doň bude musieť popadať hneď niekoľko znudených soundtrackárov miesto toho, aby doň padol ten, kto je za títo bezduchí pakáreň zodpovedný.
Hudba ** Album **
|
