Keď sa mi dostalo do rúk toto CD, po PEARL HARBORE som si už takmer vôbec nerobil nádeje, že by sa Zimmer mohol vrátiť do dôb KARMÝNOVÉHO PRÝLIVU a SKALY. Maličká iskrička nádeje vo mne však stále pretrvávala. Išlo predsa o ďalšiu spoluprácu s Jerrym Bruckheimerom (produkoval všetky spomínané tri filmy), a konečne išlo o naozaj drsný akčný film bez akéhokoľvek romantického sentimentu alebo hlbšieho filozofovania. Takže možno predsa len...

Pred zhliadnutím filmu: **

CD som si vypočul asi 20 krát a iba som neveriacky pokrucoval hlavou. Jediné, čo by vo mne pri nevedomí, kto hudbu zložil, upozornilo na Zimmera, sú tvrdé zárezy elektrických gitár a lá M:I-2, orchester, občas citujíci TENKÚ ČERVENÚ ČIARU a tiež občasné ozveny GLADIÁTORA v podobe "marakéšskej" exotiky. Ostatná hudba na tomto CD pozostáva z ženských a mužských vokálov na popredí rozťahaného, temného orchestru alebo syntezátorových plôch. Väčšej časti soundtracku dominuje rytmika exotických nástrojov ako bubienkov, píšťal a všemožných strunových brnkačiek (väčšinou všetko v syntetickej forme) a posluch je občas spestrený dynamickými, až dídžejskými suitami štiplavých syntezátorových efektov. Jednorazovými výnimkami sú napokon podivné funky z džungle zaprášených somálskych ulíc alebo predposledná, patriotistická skladba, vzdávajíca hold "všetkým statočným americkým vojakom".

Na tomto albume spolupracovali hneď niekoľkí ľudia z MediaVentures a tiež zopár ďalších externistov. Stvorili neuveriteľný guláš, žánrovo i štylisticky rozbitý album, ktorý nemá ani hlavu ani pätu. A hoci musím uznať, že je to guláš s poriadnymi grádmi a nezameniteľnou zimmerovskou mrštnou silou, nemám jediný dôvod sa k nemu opätovne vracať.

Po zhliadnutí filmu: ****

Film bol vynikajíci. Ridley Scott vyhral, pretože sa nesnažil tlačiť more myšlienok do témy o niečom, čo nikdy žiadny zmysel nedávalo. Jednoduchý príbeh, zabalený do naturalisticky drsného a realistického šatu. Jeden z najlepších a najdôveryhodnejších vojnových filmov a konečne film, ktorý naplno využil jedinečnú režijnú optiku Ridleyho Scotta a nechcel po ňom niečo, čoho (už dnes) nie je schopný.

Hudba bola vo filme ÚŽASNÁ a konečne som pochopil jej charakter. Zimmer sa nebál experimentovať, ponoril sa do smršti filmových obrazov a dal im takú atmosféru, akú by im nedokázal dať snáď žiadny iný skladateľ. Ako veškerá exotika, tak spomínané elektronické techno-šialenosti dodali filmu nádych niečoho, čo tu ešte nikdy nebolo.

Zimmer je génius. Je to hudobný virtuóz, ktorý tentoraz nezložil hudbu pre nás, soundtrackárov, ale pre pohyblivé obrázky. Ako filmový divák si prajem, aby sa touto cestou vybral každý skladateľ. A ako fanúšik filmovej hudby sa modlím, aby sa tak nestalo, pretože by moje recenzovanie soundtrackov ako CDčiek s peknými obrázkami načisto stratilo zmysel. Trojhviezdičkové hodnotenie tohto CD je kompromisom, ku ktorému som v rámci OSTwebu nikdy nechcel pristúpiť, pretože tu hodnotím soundtracky výhradne ako objekty k samotnému posluchu. Bez mučenia priznávam, že sa mi ešte nikdy nestalo, aby mi zhliadnutie filmu ovplyvnilo postoj k jeho hudbe natoľko, ako v tomto prípade.