Vie to každý soundtrackový faníšik. Rok 2000 bol rokom Jamesa Newtona Howarda. Monumentálne výpravné dobrodružstvo Dinosaur, brilantne atmosferický, thrillerový Unbreakable a akčný vysokohorský výlet na horu K2 - Vertical Limit. Tri soundtracky, ktorými Howard dokázal, ako široký je jeho žánrový záber a čoho všetkého je schopný. A hoci najslabším z tejto trojice je práve Vertical Limit, pre faníšikov akcie a predovšetkým Howardových najskalnejších nadšencov je slušným zodvihnutím adrenalínu v ich soundtrackovým výrusom infikovaných žilách.
Vertical Limit je slušným akčným dobrodružstvom, poníkajícim štyri veci - krásny ístredný motív, trochu emócií, trochu akčnej výplne a množstvo tichých, thrillerových pasáží. CD začína podobne ako Howardov Waterworld pôsobivou dynamickou rytmikou plochých bicích, dokonale plniacou ílohu openingového uvedenia do - ako filmového, tak i soundtrackového - dobrodružstva. Hneď po ňom nasledujíca skladba Three Years Later nám v celej kráse predstaví ístrední melódiu. Je veľkolepá, výpravná a je zaranžovaná v tradíciách tých najlepších Howardovských monumentálnych kompozícií (napr. Dinosaur). Skladby 3 až 7 nám dávají na javo, o čo zhruba pôjde ďalej. Prelínanie jemných emócií (dvaja hlavní predstavitelia sa stretávají tri roky potom, ako boli svedkami smrti ich otca) s ďalším výpravným materiálom a akciou v duchu Jerryho Goldsmitha. Tá vrcholí siedmym trackom - brilantným akčným infernom Avalanche (lavína).
Po tomto sľubnom ívode už ale bohužiaľ nepríde nič, čo by stálo za pozornosť. Spomínané štyri elementy (motív, emócie, napätie a akcia) sa tu vzájomne kombinují v necelistvých skladbách, ktoré sí iba chvíľkovými zmenami nálad hektického diania na plátne. A všetka táto hudba je už iba vatou, potrebnou pre zaplnenie zvyšku CD. Rozlíčková skladba nie je takisto dostatočne uspokojivou. Prinesie nám síce hlavní melódiu vo veľkom, no až v tesnom závere, po takmer trojminítovej tichej (a opäť načisto nevýraznej) dávke sentimentu.
Asi najväčším plusom tohto soundtracku je špecifický "feeling", ktorý z neho cítiť v každej sekunde. Formálne v sebe síce Howardove kompozície neskrývají ani štipku originality, no dejisko a atmosféru filmu vystihují dokonale. Stiesňujíci pocit z chladných zasnežených plání a všade sa rozprestierajícej mrazivej prázdnoty vystihol Howard na výborní. Hudba by sa síce dala použiť i v iných dobrodružných filmoch s odlišným charakterom, no pri posluchu tohto CD (prípadne pozeraní filmu) musí byť každému hneď jasné, pre ktoré nadmorské výšky bola skomponovaná. A práve to zachraňuje Vertical Limit pred zaradením sa do šedého priemeru napríklad početných Goldsmithových akčných rutín.
Hudba *** Album ***
|
